Komunita Mazateca je pôvodným obyvateľstvom, ktoré žije prevažne v pohorí Sierra Mazateca v štáte Oaxaca v južnom Mexiku. Termín „Mazateca“ znamená „ľudia jeleňa“. Tento výraz je odvodený od slova Mazatl, pôvodu Nahualí, čo znamená jeleň.
Z kultúry Mazatec sa vytvorila skupina domorodých mexických jazykov, ktoré sa navzájom veľmi podobali, av štátoch Oaxaca, Puebla a Veracruz túto jazykovú skupinu aktívne hovorí vyše 130 000 ľudí.
Jazyky Mazatec boli v roku 2003 v Spojených štátoch mexických uznané ako „národné jazyky“ prostredníctvom prijatia všeobecného zákona o jazykových právach pôvodného obyvateľstva.
Zachovanie kultúrneho dedičstva je nevyhnutné na zabezpečenie ochrany autochtónnych koreňov každej krajiny. Ďalej, 20 slov v jazyku Mazatec a ich význam v španielčine:
Cjuachanga : prídavné meno o starobe, starobe, starnutí.
Fañafësun : akcia ležania na niečom špecifickom na spanie.
Fehetsejen : Používa sa na zmienku o nadprirodzených udalostiach, ako je prítomnosť spektra.
Quicucacun : Používa sa na označenie šikovného, pohotového , živého alebo vnímavého človeka.
Quicha : železo, kov. Používa sa na priame spomenutie kovu; Používa sa tiež ako prídavné meno na označenie, že predmet je vyrobený z tohto materiálu.
Rcu : vzťahuje sa výlučne na klobúk.
Rqui : liek, liek. Týka sa domácich liekov pripravených z liečivých bylín.
Sacu : zo slovesa sa dostať, alebo sa dostať. Používa sa tiež na odhalenie toho, že osoba je na určitom mieste.
Sacuya rë : sloveso, ktoré vyjadruje, že človek našiel spôsob, ako vyriešiť problém.
Sahmichuva : niečo znížte alebo znížte. Toto slovo sa môže tiež použiť na označenie toho, že osoba je udalosťou krútená alebo zastrašovaná.
Suhi : párty. Toto slovo predchádza názvu oslavy, na ktorú sa odkazuje; napríklad: výraz „Suhi rë“ označuje narodeniny; namiesto toho výraz „Suhi Tsin Nina“ znamená Vianoce.
Tajñu : činnosť, ktorá sa koná za úsvitu, prvá vec dňa.
Tjengui : výstroj alebo pasenie medzi kúskami. Používa sa tiež na označenie úmyselného umiestnenia objektu na mieste tak, aby sa našlo.
Tsavi : prídavné meno, ktoré naznačuje, kedy je človek opatrný, opatrný. V závislosti od kontextu sa toto slovo môže použiť na označenie, že situácia je nebezpečná alebo chúlostivá.
Tsicjëya : akcia, ktorá porušuje predtým získaný záväzok.
Tsitjiya : vyhodiť človeka; napríklad dieťa.
Vanguihmucjin : nevedome zraniť osobu; to znamená bez úmyslu tak urobiť.
Vatahajca : objatie.
Vaxëtaha : napodobňujú správanie niekoho iného. Môže sa tiež použiť na označenie vyhotovenia kópie alebo kresby od ruky.
Vejnucëë : akt smiechu alebo žartovania osoby alebo udalosti z nedôvery.
Referencie
- Jamieson, C. (1996). Mazatec Dictionary of Chiquihuitlán, Oaxaca. Letný lingvistický inštitút, AC. Arizona, USA. Obnovené z: sil.org
- Carrera, C. (2011). Gramatický prístup k mazatskému jazyku Mazatlán, Villa Flores, Oaxaca. Národný inštitút domorodých jazykov. Mexico DF, Mexico. Obnovené z: site.inali.gob.mx
- Gonzáles, A. (2011). Mazatecká kultúra. Obnovené z: historiacultural.com
- Mazateco - domorodý jazyk (2012). Mexico DF, Mexico. Získané z: yohablomexico.com.mx
- Wikipedia, bezplatná encyklopédia (2017). Mazatec jazyky. Obnovené z: es.wikipedia.org