Quechua bol lingua franca inkskej ríše, ktorý neskôr pokračoval na expandovať ako na jazyk christianizácia v koloniálnych časoch. Rozšírenie jazyka Quechua viedlo k zániku takmer všetkých pôvodných jazykov andského regiónu.
Quechua je vlastne pojem, ktorý zahŕňa niekoľko jazykov. Predstavuje 17 rôznych vznikajúcich jazykov, ktoré majú diverzifikáciu od 3 do 5 storočí. Jazyková jednotka Quechua je porovnateľná s jazykovým komplexom Romance.
Španielski osadníci, ktorí prišli do Peru v roku 1531 s Franciscom Pizarrom (1478 - 1541), ako prví navrhli ortografický systém, ktorý napísal Quechua.
Na tento účel používali čo najviac španielsku abecedu na reprodukciu zvukov jazyka. Avšak pre tie zvuky, ktoré neboli podobné španielčine, ich autori určili pravidlá a symboly.
K dnešnému dňu neexistuje skutočná zhoda v pravopise a neexistuje univerzálne akceptovaná abeceda pre tento jazyk. V súčasnosti je Quechua jazykom, ktorý najviac hovoria domorodé spoločenstvá, ktoré prežívajú v Latinskej Amerike.
Šesť až desať miliónov ľudí v andskej oblasti, od južnej Kolumbie cez Ekvádor, Peru a Bolíviu po severozápadnú Argentínu a severné Čile používa Quechua ako svoj obvyklý jazyk.
Charakteristiky Quechua
Quechua je mimoriadne aglutinačný jazyk, tj pridaním infixov a prípon do slova alebo jeho koreňa sa vytvorí nové slovo.
- Prípony, používané hlavne so slovesami, poskytujú nuansy alebo modifikácie v zmysle pôvodného slova.
- Prípony sa používajú hlavne na spájanie slovies s inými prvkami vety.
Slovo Quechua môže vyjadriť myšlienku, ktorá by vyžadovala vyjadrenie jedného alebo viacerých výrazov v inom jazyku. Napríklad:
- Aparichimpullawaychehña!: Prosím, prineste to okamžite (Adresa pre viac ako jednu osobu).
- Chimpachinakuy: uviesť, že osoba musí prejsť na druhú stranu potoka a že jej bude pomáhať ruka subjektu, ktorý zostáva pozadu. Keďže je na druhej strane toku, musí osoba pomôcť subjektu, ktorý pôvodne spolupracoval.
Zoznam slov a výrazov v Quechua
1-n
Povedz (objednávka).
2- Achkur
Zoberte oboma rukami.
3 - Achachakíkan
Zahrieva sa, sama sa opaľuje.
4- Achachán / achachékun
Je horúci!
5- Achachankíku
Máte horúčku?
6- Achachánku
Je horúci?
7- Achacháptin junáqcho
Keď je horúco počas dňa.
8- Achacháq yáku
Horúca voda.
9 - Achacháq / chacháq
Horúce.
10- Achachár
Zahrejte sa, opaľujte sa.
11 - Achachatzíkun
Ste horúci alebo horúčkovitý?
12 - Álli wíyaqoq
Osoba, ktorá dobre počúva a poslúcha.
13 - Állina kaptínnam
Keď sa uzdravil.
14- Allitukúr
Predstieraj, predstieraj, snaž sa byť dobrý.
15- Allpatár
Zakrývajte sa alebo zašpinite špinou alebo prachom.
16 Amp
Noc, tma, západ slnka.
17 - Amur
Majte a držte niečo vo svojich ústach.
18 - Ballíku
Divoký ovos.
19 - Búnyar
Oplývať.
20 - Chakar
Otvorte pôdu pomocou kultivačného nástroja na siatie.
21-haki
Noha.
22 - Chakwan
Stará žena.
23 - Chanin
Cena, cena.
24 - Cháqru
Nerovnomerné, nerovnomerné.
25 - Chawar
Buďte surové, nevarené.
26 - Chírimpu
Sušená pšenica, varená.
27 - Chíwi
Kraťasy vybavené gombíkmi.
28- Cho
Prípona použitá s objektom. Význam: medzi, medzi.
29 - Chúrar
Dajte, miesto, uložte.
30 - Chútu
Vulgar, neslušné.
31 - Éka
Koľko?
32 - Ellukar
Zhromažďovať, zhromažďovať, zmenšovať, vrásky.
33- Épa
Veľa dosť.
34 - Ewayá
Ideme (chodíme).
35 - Gatéra / Gatéru
Predajca, maloobchodný predajca výrobkov.
36 - Gaterutáchi rántikushun jarantzikta
Kukuricu predáme maloobchodníkovi.
37 - Ichik
Malý, malý.
38 - Ichikáchan
Arogantné držanie tela.
39- Íkar
Kotleta nakrájaná na malé kúsky.
40 - Illa
Svetlo.
41 - Imanó
Ako? Ako?
42 - Íqq
Na čo? Na čo?
43 - Ishki
Padám.
44 - Ishpé
Moč.
45- Jácha / yúra
Divoký les, horský ker, zabíjanie.
46 - Khakan
Zívne, vydýcha.
47 - Jakan
Opuchnuté, zapálené, podráždené.
48 - Jáku
Malá prikrývka na nosenie dieťaťa na chrbte
49 - Jampi
Liečivé bylinné nápoje, liek, liek.
50 - Jána
Odevy, odevy, obleky (pre mužov).
51 - Jaúka
Vždy, stále.
52 - Jírpur
Dajte pacientovi piť tekutinu alebo liek.
53 - Juchu
Zbaliť, zbaliť, posuňte.
54- Chéqlla
Zelená farba.
55 - Chéqlli / tzéqllir
Sadenice, klíčok.
56 - Chéqllitzir / tzéqllitzir
Vyprážajte.
57 - Chéqñar
Nastaviť, zaistiť, dobre zviazať popruhom, lanom, niťou.
58 - Chéqsa / tzéqtzi
Bat.
59 - Chewréqsa / chiwréqsa / árash píshqo
Červenkastý sivý vták.
60 - Chícharru
Bravčová koža.
61- Chíchi
Tit, prsia, prsia
62- Chichínmi
Dojčí
63- Chichipa púntan
vsuvka
64- Chíchu wármim tékan
Tehotná žena sedí
65 - Chíki
Nenávist, nepáči, sebecký.
66 - Chíksa / tíksha / tíkshi
Tickle.
67 - Chíku / káncha
Hydinový dvor.
68 - Chikuti
Bič.
69 - Chíla
Tekvica.
70 - Chila zásahy
Plešatý.
71 - Squeak
To svieti, to svieti.
72 - Chípi / Chípsa
Kuracie mäso.
73 - Chípshir / típshir
Špetka, pichnutie.
74- Chípyan / tzípyan
Čistí, organizuje, upratuje.
75 - Chipyaq
Čistá voda.
76 - Chíqeq
Nepriateľ.
77 - Chípara
Mrholenie.
78 - Chiwa
Koza alebo koza.
79- Chónta
Srdce alebo zrelý kmeň z čiernej dlane.
80 - Chóqa
kašeľ
81 - Chúñu
Veľmi jemná kukuričná alebo zemiaková múka.
82 - Chúnyan / tzúnyan
Prázdne, osamelé, neobsadené.
83- Chúrakar
Mdloby, neschopnosť dýchať.
84 - Chúran
Dáva, miesta.
85 - Chúrana
Police, skrine.
86 - Chúrar
Dajte, miesto, uložte.
87- Chúrkar / Chúrkur
Dajte hrniec na sporák.
88 - Chúseqyan
Prerušovaná a prchavá bodavá bolesť.
89 - Chuseqyár
Pocit prerušovanej a prchavej bolesti.
90 - Chúsku
štyri
91 - Chuspikúana
Muchy.
92 - Chusushqa
Rastlina bez optimálneho vývoja.
93- Chusuyár
Zoštíhlenie.
94- Ektirisya
Hepatitída.
95- Ellukí / pallakí
Harvest.
96- Élluyan papakúnatam
Zberajú zemiaky.
97- Épallan pápakuna
Je dostatok zemiakov.
98 - Eparkí
Vložte alebo pridajte.
99 - Eqinkíkun
Budeš utekať?
100 rokov
Miesto, kde sa zrno mláti.
101 - Erayan ewanámpaq
On / ona túži ísť.
102 - Esqi
hnis
103 - Esqin
Je infikovaný
104- Étza
mäso
105 - Ewakashqa
Vyčerpaný, vyčerpaný, vzdaný.
106 - Ewakullánam júk markakúnapa
Idem na iné miesta.
107 - Winus diyas!
Dobré ráno
108 - Winas tardis!
Dobré popoludnie (do 6 alebo do tmy)
109 - Winas nuchis!
Dobrú noc (od 6:00 alebo po zotmení)
110 - Imaynalla (tah) kasanki?
Ako sa máš?
111- Alli (la) npuni. Qanri?
Veľmi dobre. A ty?
112- qoqapas aIIi (IIa) n
tiež sa mám dobre
113 - Mana alÌi (IIa) npunichu
Nie dobré
114 - Anchata phutikuni
Tak ľúto
115 - Anchata kusikuni rehsisuspa (a)
Teší ma
116- Ima (n) sutiyki?
Ako sa voláš?
117 - Imatah Kanki?
Čo robíš?
118-Pi (tah) chay wayna?
Kto je on?
119 - Maymanta (n) katiki?
Odkiaľ si?
120 - Uh ratukama
Uvidíme sa skoro.
121 - Zbohom!
Zbohom.
122 - Ima Kaypata Sutin?
Ako sa to volá?
123- ¿Wawasniyoh kankichu?
Mať deti?
124 - Hayk'a Wawayoh kanki?
Koľko detí máte?
125 - Imatam ruakunki?
Čo je tvojou prácou?
126- (H) allp'a llank'ahchu kanki?
Ste farmár?
127 - Mana yachanichu maypi kasan
Neviem kde je.
128 - Yanapasuyta atinichu?
Môžem pomôcť?
129 - Ninariyta yanapasuyta atinichu?
Môžem vám pomôcť zapáliť oheň?
130 - Pichari yanapawayta atin?
Môže mi niekto pomôcť?
131 - Hay'an llasan?
Koľko to váži?
132 - Ima uraña (tah)?
Koľko je hodín?
133 - Chunka ura (s) ta paqarinmanta hamuni
Prídem ráno o 10.
134 - Q'aya simanata ripusah
Idem budúci týždeň.
135 - Sinchita paramusan
Prší silno.
136- Qhonqhonnimusanchu?
Bol to hrom?
137- Anchata chirimusan
Je veľmi zima.
138 - Waranqa
Tisíc
139 - Payqa, priateľ
On je môj priateľ.
140 - Payqa, ñoqahapta, priateľ
Je to moja kamarátka.
141 - Payqa, ñoqahpata sispa aylluy
Je v spojení s mojím manželom.
142 - Payqa, sispawawqey
Je moj bratranec.
143- Awgustu ñawpahdiyapi humani
Prídem 1. augusta.
144 - Dus tisíc dis watapi hamusah
Prídem v roku 2010.
145 - Chihchi
Hail.
146- Rit'i
Sneh.
147- Phuyu
Cloud.
148 - Illari
Jasná obloha.
149 - K'uychi
dúha
150 - Rupha
Horieť.
151 - Kuchu / K'utu
Cut.
152 - Wayk'u / Yanu
Cook.
153 - T'impu
Variť.
154- Kanka
Prípitok.
155 - Thehtichi
Fry.
156- Puñu-y
Spánok.
157 - Apu
Majiteľ, šéf.
158 - Apuchaw
Nedeľa.
159- Aqo
Piesok.
160 - Aqha
Fialový kukuričný likér.
161- Ari
Áno.
162 - Armakuy
Sprchovať sa.
163- Arus
Rice.
164 - Assiriy
Usmievať.
165 - Asiy
Smiech.
166- Osol
Zlý zápach.
167 - Astah
Osoba, ktorá prepravuje.
168 - Atichaw
Utorok.
169- Aya
Corpse.
170- Ayllu
Family.
171 - Aymuray
Harvest.
172 - Manchari
Fear-
173- paawpa
Starý muž.
174 - Chanta
Po.
175 - Pas, -pis
Hoci.
176- Khuska
Pozdĺž.
Referencie
- Fishman, J. (2005). Je možné uložiť ohrozené jazyky? Clevedon, Multilingual Matters Ltd.
- Grenoble, L. a Whaley, L. (1998). Ohrozené jazyky: Strata jazyka a reakcia na komunitu. Cambridge, Cambridge University Press.
- Hornberger, N. (1997). Pôvodná literatúra v Amerike. Berlín, Mouton de Gruyter.
- Mosquera, M. (2012). Quechua de Huarás, španielsky a anglicky: Slovník. Bloomongton, Xlibris Corporation.
- Noble, J. a Lacasa, J. (2007). Úvod do Quechua: Andský jazyk. Indianapolis, Dog Ear Publishing.