- Tradičné básne v domorodých mexických jazykoch
- - Mésiko nilúame sewá (tarahumara)
- preklad:
- - Ka yeh pie'y (mixe)
- Preklad: Jaguar kvety
- - Ti xabú (Zapotec)
- Preklad: Mydlo
- - Xatamakgnín kiwi (Totonac)
- Preklad: Sú zabité stromy
- - Nonantzin (Nahuatl)
- Preklad: Moja matka
- - Bin v tzuutz a chi (maya)
- Preklad: Budem pobozkať tvoje ústa
- - Xmoquixtill 'un mitl (Nahuatl)
- Preklad: Vaša šípka prúdi krvou
- Referencie
Tieto básne sú umelecké súčasťou domorodých jazykov Mexika. Niektoré z týchto jazykov sú okrem iného Nahuatl - hlavný jazyk, mayský jazyk, Mixtec, Tzeltal, Zapotec a Tzotzil.
Mexiko je jednou z krajín s najväčšou jazykovou rozmanitosťou na svete, ktorá v súčasnosti na celom území štátu hovorí viac ako 62 domorodými jazykmi. Podľa oficiálnych štatistík bolo v roku 2005 v tejto krajine približne šesť miliónov osôb hovoriacich domorodým jazykom, zatiaľ čo iné zdroje naznačujú, že toto číslo môže dosiahnuť viac ako jedenásť miliónov, čo predstavuje asi desať percent mexickej populácie. ,
Každý mesiac vo svete zmizne jazyk. V Mexiku je však veľa jazykov, ktorým sa podarilo prežiť v priebehu času, pretože ich hovorí značný počet ľudí, ktorí sú prenášaní ústne z generácie na generáciu.
Každý domorodý človek má jazyk a mnoho jeho variantov, pričom sa odhaduje celkovo 364 osôb.
Tradičné básne v domorodých mexických jazykoch
- Mésiko nilúame sewá (tarahumara)
„My nie“ inamá sewá aminá wasachí
JAWA.
We'kanátame sewá ne tibúma napu
ikí nilú ne neséroma napulegá semá
rewélema kéne gawíwalachi.
Usánisa makói okwá tehima alé sewá
jalé e'wéli, jalé kúuchi chí lé 'á
nasítaga leké
'Echi sewá kó ra'íchali jú, napu
o'mána Mésiko ra'icháluwa ra'íchali
si'néame relámuli napu ikiná Mésiko
rejówe, nawajíga napuikiná epó
ayéna chó napuikiná ohké napuikiná
rihchítu, napuikiná gomítu o'mána
Mésiko nawajía lú.
preklad:
Idem sa pozrieť na kvety
ktoré stúpajú na poli.
Postarám sa o rôzne kvety
Budem chrániť všetko, čo existuje
aby sa vrátili
naše hory sú krásne.
Bude tu šesťdesiatdva druhov
veľkých kvetov,
ďalšie malé,
nezáleží na tom, že majú formu
rozdielny
Tieto kvety sú jazyky
ktoré sa hovoria v celom Mexiku
spievanie jazykov cez roviny
všetkých domorodých obyvateľov žijúcich v
Celé Mexiko;
a tiež cez lesy
v kaňonoch a na brehoch
spievanie po celom Mexiku.
Autor: Dolores Batista
- Ka yeh pie'y (mixe)
Ku xëëw kidaknë
Kuchëpë'y jatnëp yëh,
Yukjotm jäts aamjiotm svedok
Jäts xjaymiëëtëd.
Ku po'iantaakt,
Tsap ix mts
Jäts x'aaxtukt ka pië'y
Madi mtuu mojëp.
Ku xiëëny tyaakt,
Duún pitsnëdë ixëm jëën
Nëy duún ixëm kuma'y,
N'its xëëw kiäxjëkomë jaduúk o'k.
Preklad: Jaguar kvety
Keď slnko zapadá
Stáva sa z mačiek kvetov,
Cestujte džungľami a horami
Aby si si vzal nagual.
Pod mesačným svitom
Sledujte nebeský trezor
A objavíte kvety jaguára
Že každý deň povedie vaše kroky.
Za svitania,
Vychádzajú ako oheň,
Rovnako ako v nočnom sne
A deň nás opäť pozdraví.
Autor: Martín Rodríguez Arellano
- Ti xabú (Zapotec)
Naya ', neza biga'
rendani ti lari quichi '
cayapani chonna guie'xiña'rini
Xti chú nayaca
cayua 'ti xabú
canda 'naxhi guie' riele 'ndaani' nisa
Lu gueela nanda'di '
zadxalu 'nisaluna
Hlava 'lii guxhalelu' lidxilu '
Guinaazelu 'ca guie' di '
guicaalu 'naxhi xticani
nie cuidxilu 'naa gaze nia' lii
Ra ma 'cayaba nisa luguialu'
naa zutiide 'xabuca
chahuidugá
guidabi ladilu ', guichaiquelu' …
qui ziuu guendariuba ne guenda rini '
Preklad: Mydlo
Moja ľavá ruka
zabalené v bielych rukaviciach
uložiť tri červené kvety.
Moja pravá ruka,
drží mydlo
voňajúce ľalia.
Táto úprimná noc
zaplaví vás pot.
Dúfam, že mi otvoríš dvere
prijať kvety
dýchať jeho vôňu
a pozveš ma na kúpanie.
Ako voda tečie cez vaše telo
Posuniem mydlo
mäkký
pre vašu pokožku, vlasy …
pomaly a potichu.
Autor: Francisco de la Cruz
- Xatamakgnín kiwi (Totonac)
Xlakata stakkgoy x'akgán,
xlakata mastay xtawakat,
xlakata maskgakganan.
Wa xpalakata anán xatilinklh kiwi,
nima nimakgalanankgoy,
nima nilismanikgoy
kakiwín lakatunu.
Tasipanikgonít kxlakgastapukán,
tasipanikgonít kxkilhnikán,
tasipanikgonít kxtekgankán.
Lopata kum na'anán akgxkgolh
chu xa tlimink sen.
nastakgwnankgoy laktsu tawan,
namawikgoy xtalakapastakni sa točil
kxakgspún xakaspupulu kilhtamakú.
Preklad: Sú zabité stromy
Pretože jeho pobočky rastú,
pretože prinášajú ovocie,
pretože vytvárajú dobrý odtieň.
Preto sú tu chromé stromy,
neúrodné stromy,
stromy, ktoré sa nezvyknú
rast v iných oblastiach.
Zranený z očí do očí,
z pery na pery,
Od ucha k uchu.
Ale pokiaľ existujú staré záznamy
a hrnce dažďa,
malé listy vyrastú,
živiť pamäť vtákov
na púšť dní.
Autor: Manuel Espinosa Sainos
- Nonantzin (Nahuatl)
Nonantzin ihcuac nimiquiz,
motlecuilpan xinechtoca
huan cuac tiaz titlaxcal chihuaz,
ompa nopampa xichoca.
Huan tla acah mitztlah tlaniz:
-Zoapille, tleca tichoca?
xiquilhui xoxouhqui v cuahuitl,
stropné osvetlenie popoca.
Preklad: Moja matka
Moja matka, keď zomriem
pochovaj ma vedľa tvojho ohňa
a keď idete vyrábať tortilly,
tam ma volaj.
A ak sa vás niekto spýtal:
-Lady, prečo plačeš?
Povedzte mu, že palivové drevo je veľmi zelené
A to vás núti plakať toľko dymu
- Bin v tzuutz a chi (maya)
Bin v tz'uutz 'a chi
Tut yam x cohl
X ciichpam zac
A a a ahal
Preklad: Budem pobozkať tvoje ústa
Pobozkám ti tvoje ústa
medzi rastlinami kukuričného poľa,
šumivá krása,
musíte sa ponáhľať.
- Xmoquixtill 'un mitl (Nahuatl)
Momiu yezcuepontiu, v mitl cuiea 'yeztli'
aman xquita 'quen yezuetzi' maca xcauili 'mayezuetzi',
tlamo yeztlamiz pampa yehua 'ica yeztli nemi'
u yeztli 'monemiliz.
Neca 'xtichoca'?
uan mixayo 'manocuepa' yeztli '.
Timotlamitoc uan moyezio 'no' tlantoc.
Zan xquita 'tonahli' Uan xquita 'cuacalaqui',
uan cuaquiza ', milujú v motonále
uan xcauili 'mitl maya' ipan tonahli '
uan maquiyezquixtiti 'pampa in tonahli'
motonal uan tiquitaz cuacalaquiz tonahli ',
chichiliuiz chichiliuiz, u chichiltic tlin tiquitaz,
iyezio 'tonahli'
Uan moztla '
ocee tonahli 'yez.
Preklad: Vaša šípka prúdi krvou
Vaša šípka prúdi krvou,
Teraz sledujte odtok krvi od neho, nenechajte odtekať krv
ak nie, krv skončí, pretože žije s krvou a tá krv je váš život.
Prečo plačeš? A tvoje slzy dúfam, že sa obrátia na krv.
Dochádza vám a dochádza vám aj krv
Choďte na slnko a uvidíte, kedy zapadá a kedy sa objaví,
teraz je tvoj deň a nechaj šípku ísť na slnko.
Dúfam, že čerpá krv, pretože tento deň je váš deň
a uvidíte, keď slnko zapadne, začervená a tú červenú, ktorú uvidíte,
Bude to krv slnka a zajtra bude ďalší deň.
Referencie
- Domorodé jazyky Mexika. Obnovené z pôvodných spoločenstiev v pohybe.
- Domorodé jazyky v Mexiku a rečníci od roku 2015. Obnovené z Cuentame.inegi.org.mx.
- Antológia poézie v domorodých jazykoch, prvý zväzok Mexika: rozmanité jazyky, jediný národ. Spisovatelia v domorodých jazykoch AC. Mexiko, 2008.
- Nezabudnuteľné básne. Získané z codigodiez.mx.
- Krátke básne v Nahuatle, ktoré by ste si mali prečítať aspoň raz vo svojom živote. Získané z adresy Kulturacolectiva.com.
- Mexické básne v jazykoch. Získané z diela.unam.mx.
- Básne v domorodom jazyku a ich preklad do španielčiny. Zozbierané z webu dvdipipico.com.