GREIFFOV LEV: BIOGRAFIA, ŠTÝL, DIELA, FRÁZY - BIOGRAFIE - 2026

León de Greif (1895 - 1976) bol kolumbijským spisovateľom a básnikom, považovaným za jedného z najvýznamnejších intelektuálov 20. storočia za jazykové inovácie vo svojich textoch a zároveň za použitie starých slov.

Jeho práca vynikala kreativitou a dômyselnosťou, so symbolikou a osobitým zvukom. Pokiaľ ide o jazyk, autor kombinoval kultivovanú kultúru s novou a starou, čo dalo jeho spisom určité ťažkosti, aby sa pochopili. Jeho literatúra bola zahrnutá do avantgardného hnutia.

Greiff lev. Zdroj: Banka kultúry, prostredníctvom Wikimedia Commons

Niektoré z najvýznamnejších titulov jedinečného diela tohto autora boli: Klamné predstavenia, Kniha znakov, Variácie okolo ničoho a Prosas de Gaspar. Spisovateľ podpísal niekoľko svojich diel pod pseudonymami ako „Gaspar de la Nuit“, „Leo le Gris“, „Matías Aldecoa“ a „Guisao“.

životopis

Narodenie a rodina

Francisco de Asís León Bogislao de Greiff Haeusler sa narodil 22. júla 1895 v Medellíne. Pochádzal z kultivovanej rodiny strednej triedy, ktorá pochádza zo zmesi kultúr ako je nemčina, španielčina a švédčina. Jeho otec sa volal Luis de Greiff Obregón a jeho matka sa volala Amalia Haeusler Rincón.

štúdie

León de Greiff navštevoval prvé roky štúdia v rodnom meste. Na Liceo Antioqueño ukončil strednú a strednú školu a vtedy sa jeho vášeň pre listy a literatúru prebudila. Po prekonaní tejto fázy vstúpil na Národnú školu baní na štúdium inžinierstva, ale navštevoval iba tri roky, pretože bol vylúčený.

Banícka fakulta UNAL, miesto štúdia Leóna de Griff. Zdroj: SajoR, prostredníctvom Wikimedia Commons

Dôvodom odstránenia Greifa a niektorých jeho kolegov bolo vzbura a rozpad. Čoskoro potom sa rozhodol začať právnické vzdelanie na Republikánskej univerzite v Bogote a v roku 1913 začal pracovať ako asistent novinára a právnika Rafaela Uribe Uribeho.

Greiff a Los Panidas

Mladý León sa po pobyte v Bogote vrátil do Medellína a začal rozvíjať svoju literárnu kariéru. Svoju prácu začal vo februári 1915 vytvorením literárnej skupiny Los Panidas.

Základnými cieľmi tejto literárnej skupiny boli poetická obnova a odpor voči zavedeným literárnym normám. Spisovateľ spolupracoval s dvanástimi ďalšími mladými ľuďmi vo veku od osemnástich do dvadsiatich rokov.

Panidas vykonal vydanie časopisu s rovnakým názvom a Greiff pôsobil ako redaktor prvých troch splátok. Tam mal možnosť predstaviť báseň „Balada extatických sov“. Život tohto literárneho hnutia bol krátky, pretože iba štyri mesiace od založenia ukončili svoju činnosť.

Ďalšie úlohy

León de Greiff sa musel venovať iným úlohám, aby sa finančne podporil. V roku 1916 pôsobil ako účtovník v centrálnej banke a potom pôsobil ako vedúci výstavby železnice Antioquia v regióne Bolombolo. Neskôr sa táto oblasť stala inšpiráciou pre niektoré z jeho veršov.

Späť v literatúre

Spisovateľ obnovil svoju vášeň pre literatúru v roku 1925, keď sa pripojil k modernému literárnemu hnutiu Los Nuevos. Tam sa stretol s poprednými kolumbijskými intelektuálmi, ako sú: Alberto Lleras Camargo, Germán Arciniegas, Rafael Maya a Luis Vidales.

V tom čase publikoval niekoľko článkov v časopise skupiny a začal svoju profesionálnu konsolidáciu. V polovici dvadsiatych rokov vydal León de Greiff svoju prvú knihu s názvom Klamlivé prezentácie. V tejto práci sa preukázala jeho kreativita a schopnosť jazykových inovácií.

Osobný život

V autorovom živote bol tiež priestor pre lásku. Keď mal šestnásť rokov, stretol sa s Matilde Bernal Nichols, s ktorou začal datovať a potom sa oženili v roku 1927. Pár mal štyri deti, Astrid, Boris, Hjalmar a Axel. Zostali spolu až do svojej smrti.

Profesionálny rozmach

León de Greiff mal v 30. rokoch profesionálny rast vydaním niekoľkých kníh. V rokoch 1930 až 1937 vydal tieto tri diela: Kniha znamení, variácie okolo ničoho a Prosas de Gaspar. V rokoch 1940 - 1945 vyučoval na Národnej kolumbijskej univerzite hodiny literatúry.

Posledné roky a smrť

Kolumbijský básnik venoval posledné roky svojho života písaniu poézie a koncom 50. rokov bol kultúrnym predstaviteľom svojej krajiny vo Švédsku. Medzi jeho najnovšie publikácie patrili Under the Sign of Leo a Nova et Vetera. León de Greiff zomrel v dôsledku nehody 11. júla 1976 v Bogote vo veku osemdesiatich rokov.

Ocenenia a vyznamenania

- North Star v roku 1964, Švédsko.

- Rád Boyacá v roku 1965.

- Národná cena za literatúru v roku 1970.

- Pocta od Národnej kolégia novinárov. Autor: Gabriel García Márquez.

- Medaila Jorge Zalamea v roku 1971.

- Symbolická sekcia antioquia.

- Občianska medaila generála Santander v roku 1971.

- Cena za antioquia v roku 1973.

- čestný člen inštitútu Caro y Cuervo v roku 1974.

- doktorát Honoris Causa z Universidad del Valle.

- Rád San Carlos.

- Pocta Národnej asociácie finančných inštitúcií v roku 1975.

- Vo Venezuele bola po ňom pomenovaná cena.

Štýl

Literárne dielo Leóna de Greiffa patrilo k avantgardným a modernistickým prúdom. Jeho texty boli charakterizované používaním kultivovaných, inovatívnych a archaických slov. Spisovateľ tiež dal svoju poéziu symboliku, slovnú hru a zvuk, ktoré ju odlíšili od ostatných a komplikovali jej porozumenie.

Mesto Medellín, rodisko Leóna de Greiffa. Zdroj: DAIRO CORREA, prostredníctvom Wikimedia Commons

Poetické dielo tohto autora bolo považované za skutočné, vtipné, imaginatívne, dynamické, intenzívne a niekedy filozofické. Greiff bol ovplyvnený jeho čítaním európskych spisovateľov ako Mallarmé, Baudelaire a Rimbaud.

tematický

Leon de Grieff napísal vo svojich prácach o samotnej poézii a sústredil sa na to, aby jej prostredníctvom satiry dal iný pohľad. Písal tiež o láske ako o častom a úplne nevyhnutnom pocite, aby existoval. V niektorých veršoch odrážal tento sentiment umiestnením iba výkričníka, ktorý sa zatvára.

Autor vnímal ženu, ženu, vychádzajúc z lásky. V ňom zasvätil ideálnu bytosť so širokými a symbolickými charakteristikami. Verše týkajúce sa jeho pier, ramien, rúk, hlasu a očí boli notoricky známe. To všetko bez straty charakteristík jeho štýlu a hudobnosti.

hry

- Klamlivé vyhlásenia (1925).

- Kniha znakov (1930).

- Variácie okolo ničoho (1936).

- Prosas de Gaspar (1937).

- Fárrago (1954).

- Pod značkou leo ​​(1957).

- Nova et vetera (1973).

Stručný popis niektorých jeho diel

prekrútenie

Bola to prvá kniha, ktorú vydal León de Greiff, a jej úplný názov boli skreslené Leo Legris, Matías Aldecoa y Gaspar, primátor mamotreto 1915-1922. Touto prácou autor odhalil svoj úmysel zmeniť alebo zdeformovať usmernenia stanovené v kolumbijskej literatúre na začiatku 20. storočia.

Autor chcel pomocou slova „mamotreto“ objasniť „abnormalitu“ svojich básní, pretože sa nezhodovali so syntaxou a lingvistikou tej doby. V jeho dielni bola irónia a úplne vzdorný úmysel. Génia a jedinečnosť Leónu boli stanovené v tejto prvej publikácii.

Podpisová kniha

Toto druhé dielo kolumbijského spisovateľa malo z hľadiska používania jazyka satirický a hudobný tón. Sledoval rovnaké parametre ako prvý: napadnúť, transformovať a obnoviť poéziu. Leon de Greiff sa zosmiešňoval básníkov tej doby s použitím tučniakov ako symbolov.

Variácie okolo ničoho

Touto prácou urobil León de Greiff satirickú kritiku poézie a ľudí, ktorí ju prijali, teda čitateľov. Usúdil, že poetická práca času bola tvrdá, preto trval na tom, aby písal voľne, používal slovné hry a inú metriku.

Prosas z Gaspar

León de Greiff zostal pevný vo svojej poetickej koncepcii a touto prácou sa vrátil, aby sa témam venoval do hĺbky, ale bez straty ironického aspektu. Pokračoval v diskusii o koncepte a význame poézie. Boli to dynamické verše plné zvuku.

Fragment niektorých jeho básní

"Cancioncilla"

„Chcel som raz a navždy

-Miloval som ju od staroveku-

tej žene, v ktorej očiach

Vypil som svoju radosť a bolesť …

Raz som chcel - nikto nechcel takto

Nebude tiež chcieť, čo je náročné úsilie -

k tej žene, v ktorej teple

kvetinové kolo zakotvilo moje sňatie.

Raz som chcel - nikdy som na ňu nezabudol

živý, ani mŕtvy - tej žene,

v čom je to čudovanie

Znova som sa chcel znovu narodiť …

A tá žena sa volá … Nikto,

Nikto nevie -On a ja-.

keď zomriem, povedzme iba

Kto bude milovať tak, ako miloval?

„Nočná pieseň“

"Vo vlasoch je parfém."

nočné

a vo vašich očiach jeho búrlivé svetlo.

Chuť noci vibruje vo vašom

pulzujúca ústa.

Moje srdce pribité na

abenuz noc.

… Noc je v tvojich tmavých očiach,

dúhové:

súhvezdia zhonu v ich temperamentný

bublina.

Noc je vo vašich tmavých očiach,

keď ich zatvoríte:

posledná noc, zlovestná noc,

čarodejnícka noc …

Na čele je jeho latentná úzkosť

insomnick errs,

a vo svojej milujúcej hrudi jeho

búrlivé svetlo.

V kúzelnej noci, ako kúzlo

Myslím …

Chuť noci vibruje vo vašom

pulzujúca ústa.

Vaše ruky sú dve bledé mesiace

na moje čelo.

Nechty vo mne ma vedú, oh noc

rozkošná!

V noci … vlažné drevo môjho kríža “.

"Kratší"

„Neopúšťaš ma, ťažko

ty prídeš,

slabá ilúzna ilúzia, hustá,

intenzívny živý kvet.

Moje horiace srdce, pre úrodu

je tvrdý a odvážny …; pre neho

dominancia, mäkký …

Moje horiace srdce sa obťažovalo …

Neopúšťaš ma, len prídeš.

Ak ma opustíš, ak sa ma bojíš, tak si odišiel …

kedy

vráťte sa, vrátite sa ešte oplzleji

a nájdete ma, chlípne, ty

čakanie … ".

"Pieseň Rosa del Cauca"

„Ach, Rosa z očí

ako zatvorená noc:

a jemný strabizmus ich vrátil

prehnané a zlé azagayy

pre moje srdce - k odvážnemu a plachému páru -,

pre moje srdce: šípky, čapy a klby!

A jeho oči ma veľmi boleli

zamatovo-čiernych plamienkov a chtíčov! “.

"Biely mesiac … a zima"

„Biely mesiac … a zima …

a moje sladké srdce

tak ďaleko … zatiaľ …

Tak ďaleko od jeho ruky!

Biely mesiac a zima

a moje sladké srdce

zatiaľ …

A nejasné poznámky klavíra …

Z lesa blízka aróma …

A šepot rieky …

A moje sladké srdce

zatiaľ …! “.

"Song of Dinarzada"

„Bola si moja, spaľovalaš Dinarzadu:

Celá tvoja bytosť mi bola daná

Ja prosím!

Celá tvoja bytosť sa mi nevzdala!

Celý tvoj oheň sa do mňa rozpustil

pal!

… Čo ma zaujíma ponurý priebeh

slepý!

Ten pustý je pre mňa ohňom

holá pláň! Alígero sa plavilo

pod rozbúrenou búrkou!

Celý tvoj oheň sa roztopil v mojom ohni!

Tvoje veľké srdce, tvoja duša

extatickom,

tvoj veľmi jemný duch, na moju žiadosť

Vzdali sa: nič mi nedali!

Noc: vo vašich jedinečných náručí I

Vydal,

Jemná Dinazarda, vysnívaná noc …

Bola si moja, vrúcna Dinazarda!

Celý tvoj oheň sa do mňa rozpustil

pal! ".

frázy

- „Predovšetkým nás povzbudil účel obnovy. V tom čase sa poézia stala príliš akademickou. Zdalo sa nám, že je to stará vec, proti ktorej sme museli bojovať. Toto kritérium generácie sme sa snažili v zásade uložiť “.

- "Čas, ktorý som stratil a stratil som cestu …".

- „Neopúšťaš ma, hneď ako sa ku mne dostaneš, ľahká zasnená ilúzia, hustá, intenzívna živá kvetina“.

- "No, ak láska utiekla, potom ak láska odišla … nechajme lásku a choď so zármutkom …".

- "… A poďme trochu plakať na to, čo bolo toľko … na jednoduchú lásku, na milovanú tak dobrú, na milovanú tak dobrú, z rúk ľalie …".

- „Táto žena je urna plná mystického parfumu …“.

- „Milovala som raz a navždy - milovala som ju od staroveku - tú ženu, v ktorej očiach som pila svoju radosť a bolesť …“.

- „Básnik a milenec, žijem s láskou a snom len od januára do januára.“

- „Na prelome každej cesty mi život prináša statočnú lásku.“

- „Milujem samotu, milujem ticho. Prosím, vágne svetlo: chmúrnosť. Vážim si exotických a absurdných “.

Referencie

1. Greiff lev. (2019). Španielsko: Wikipedia. Obnovené z: es.wikipedia.org.
2. Tamaro, E. (2019). Greiff lev. (Neuvádza sa): Životopisy a životy. Získané z: biografiasyvidas.com.
3. Greiff lev. (2017). Kolumbia: Banrepcultural. Obnovené z: encyclopedia.banrepcultural.org.
4. Martínez, W. (2019). Leon de Greiff: disciplína bohéma. Kolumbia: Divák. Získané z: elespectador.com.
5. Greiff lev. (S.f.). Kuba: EcuRed. Získané z: ecured.cu.