- Prístupy k cieľom politiky
- Politika ako umenie vlády
- Politika ako verejné záležitosti
- Politika ako kompromis a konsenzus
- Politika ako moc
- Cieľ politiky podľa prístupov
- Referencie
Politika ciele možno študovať z rôznych uhlov pohľadu. Politiku je možné definovať v najširšom slova zmysle ako činnosť, prostredníctvom ktorej ľudia vytvárajú, zachovávajú a upravujú všeobecné zákony, na ktorých sú založené ich spoločnosti.
Predovšetkým je politika spoločenskou činnosťou, pretože zahŕňa dialóg. Predpokladá existenciu protichodných názorov, rôznych požiadaviek a potrieb a predovšetkým protichodných záujmov v súvislosti s nariadeniami, ktorými sa riadi spoločnosť. Uznáva sa však aj to, že ak sa majú pravidlá zmeniť alebo zachovať, je potrebná tímová práca.

V tomto zmysle je politika vnútorne spojená s konfliktom (produkt nezhôd) a spoluprácou (produkt tímovej práce).
Vymedzenie pojmu „politika“ a jeho ciele predstavuje dva problémy. Po prvé, v priebehu rokov bol pojem „politika“ zaťažený negatívnymi konotáciami a neustále súvisí s pojmami ako ozbrojený konflikt, narušenie, násilie, klamstvo, manipulácia. Dokonca aj americký historik Henry Adams definoval politiku ako „systematickú organizáciu nenávisti“.
Po druhé, zdá sa, že politickí experti nedosiahli konsenzus, pokiaľ ide o koncepciu a účel politiky.
Politika bola definovaná mnohými spôsobmi: okrem iného výkon moci, veda vlád, praktiky manipulácie a podvodu.
Prístupy k cieľom politiky
K štúdiu politiky existujú dva hlavné prístupy: politika ako bojisko alebo aréna a politika ako správanie

Politika ako umenie vlády
Otto von Bismarck, prvý kancelár druhej nemeckej ríše, sa zaslúžil o autorstvo vety „Politika nie je veda, ale umenie“.
Bismarck možno považoval politiku za umenie, ktorého cieľom je vykonávať kontrolu v spoločnosti prostredníctvom kolektívneho rozhodovania.

Otto von Bismarck (1815 - 1898)
Táto koncepcia politiky je jednou z najstarších a je odvodená z gréckeho pojmu „polis“, čo znamená mestský štát. V starovekom Grécku sa pojem politika používal na označenie záležitostí týkajúcich sa polis. To znamená, že má na starosti záležitosti týkajúce sa štátu.
Táto definícia je však veľmi úzka, pretože sa týka iba členov spoločnosti, ktorí patria do vlády, to znamená tých, ktorí zastávajú politickú funkciu, pričom ponechávajú bok po boku ostatných občanov.
Politika ako verejné záležitosti
Druhá definícia politiky je širšia ako politika ako umenie vlády, pretože zohľadňuje všetkých členov spoločnosti.
Túto koncepciu politiky pripisuje grécky filozof Aristoteles, ktorý zdôraznil, že „človek je svojou povahou politickým zvieraťom“. Z tohto tvrdenia vyplýva, že už samotným faktom príslušnosti k spoločnosti je politika.
Pre Grékov sa do polisu zapojilo aj zdieľanie problémov. V tomto zmysle je politika hľadaním spoločného dobra prostredníctvom priamej a nepretržitej účasti všetkých občanov.

Aristoteles (348 - 322 pnl)
Politika ako kompromis a konsenzus
Táto koncepcia politiky sa týka spôsobu, akým sa prijímajú rozhodnutia. Konkrétne je politika vnímaná ako spôsob riešenia konfliktov prostredníctvom kompromisu, zmierenia a vyjednávania a vylúčenia použitia sily a moci.
Je potrebné poznamenať, že zástancovia tejto perspektívy uznávajú, že neexistujú žiadne utopické riešenia a že bude potrebné urobiť ústupky, ktoré nemusia úplne uspokojiť zúčastnené strany. Je to však lepšie ako ozbrojený konflikt.
Jedným z maximálnych predstaviteľov tohto konceptu je Bernard Crick, ktorý vo svojej štúdii Obrana politiky (1962) zdôrazňuje, že politika je činnosť, ktorá zmieruje záujmy rôznych jednotlivcov prostredníctvom pomerného rozdelenia moci.
Tento prístup k politike je ideologický, pretože pred záujmy štátu kladie medzinárodnú morálku (etické normy, ktoré regulujú správanie národov, rovnako ako etické princípy u jednotlivcov).
Politika ako moc
Posledná definícia politiky je najširšia a najradikálnejšia zo všetkých. Podľa Adrien Leftwich (2004) „… politika je srdcom všetkých spoločenských aktivít, formálnych a neformálnych, verejných a súkromných, v rámci všetkých ľudských skupín, inštitúcií a spoločností…“. V tomto zmysle je politika prítomná na všetkých úrovniach, kde ľudia interagujú.
Z tohto hľadiska je politika výkon moci na dosiahnutie želaného cieľa bez ohľadu na prostriedky. Harold Lasswell (1936) zhrnul tento názor v názve svojej knihy „Politika: Kto získa čo, kedy a ako?“.
Politika ako moc je proti politike ako kompromis a konsenzus, pretože kladie záujmy skupiny na prvé miesto.
Cieľ politiky podľa prístupov
Rovnako ako sa definícia politiky líši, mení sa aj jej cieľ. Politika považovaná za arénu má dva ciele: venovať sa otázkam, ktoré sa týkajú štátu (politika ako umenie vlády) a podporovať účasť občanov na dosahovaní spoločného dobra.
Na druhej strane má politika ako správanie všeobecný cieľ určovať výkonnosť krajín pri sledovaní záujmov; procesy navrhnuté každým z prístupov sú však rôzne.
Cieľom politiky ako konsenzu je dosiahnuť záujmy prostredníctvom rokovaní; na druhej strane, politika ako moc si kladie za cieľ dosiahnuť záujmy bez ohľadu na prostriedky.
Referencie
- Čo je to politika? Načítané 18. marca 2017, zo stránky freewebs.com.
- Lasswell, Harold (1936). Politika: Kto získa čo, kedy a ako? Citované z 18. marca 2017, z policajysciences.org.
- Moc a politika. Získané 18. marca 2017, od nptel.ac.in.
- Aristoteles (sf) Politics. Získané 18. marca 2017, zo socserv2.socsci.mcmaster.ca.
- Úvod do politológie. Získané 18. marca 2017, z londoninternational.ac.uk.
- Stručný anglický sprievodca politickými podmienkami. Získané 18. marca 2017, zo stránky simpleput.ie.
- Rhe koncept moci. Načítané 18. marca 2017, z onlinelibrary.wiley.com.
