SOCIOLINGVISTIKA: ČO ŠTUDUJE, CHARAKTERISTIKA, TEÓRIA, METODOLÓGIA, VARIANTY - LITERATÚRA - 2025

Tieto Sociolinguistics je disciplína, ktorá študuje vzťah medzi jazykom a kultúrneho a spoločenského prostredia, v ktorom ľudia pôsobia a ako to ovplyvňuje spôsob rozprávanie.

Okrem iného analyzuje, ako vek, pohlavie, etnický pôvod, sociálna trieda, vzdelávanie, priestor a čas ovplyvňujú rozvoj jazykovej komunikácie.

Sociolingvistika študuje jazyk a vzťah, ktorý má so spoločenským a kultúrnym kontextom, v ktorom sa vytvára. Zdroj: pixabay.com

Táto disciplína sa objavila s cieľom rozšíriť oblasť výskumu jazyka, ktorý sa doteraz považoval za abstraktný systém, nezávislý od subjektu, ktorý ho používal, a od jeho okolností.

Pojem sociolingvistika prvýkrát použil Harver Currie vo svojej práci Projekcia sociálno-lingvistiky: Vzťah reči k sociálnemu stavu (1952).

Začalo sa to však v roku 1964, keď sa v Spojených štátoch uskutočnilo niekoľko stretnutí lingvistov, sociológov a antropológov s cieľom analyzovať túto novú perspektívu.

V súčasnosti je sociolingvistika rozdelená do dvoch širokých odvetví: empirická, ktorá sa zaoberá získavaním údajov o vzťahu medzi jazykom a spoločnosťou, v ktorej sa vyskytuje, a teoretická, ktorá je zodpovedná za ich analýzu a vyvodenie záverov o nich. ,

Čo študuje sociolingvistika

Sociolingvistika je disciplína, ktorá študuje jazyk a vzťah, ktorý má so sociálnym a kultúrnym kontextom, v ktorom sa vytvára.

Za týmto účelom skúma reálne situácie použitia v danej komunite, analyzuje, ako jednotlivci interagujú ústne a zdieľajú určité kódy a idiomatické pravidlá.

Všetky spoločnosti majú špecifický spôsob rozprávania, ktorý sa zase líši v závislosti od veku, pohlavia, úrovne odbornej prípravy a sociálnej triedy účastníkov.

Na druhej strane sa slová a spôsoby komunikácie tiež menia v závislosti od miesta a kontextu, v ktorom sa dialóg uskutočňuje.

Tieto faktory a spôsob, akým podmieňujú jazyk a ovplyvňujú výber slov, sú študované sociolingvistikou.

Charakteristika sociolingvistiky

Sociolingvistika je charakterizovaná tým, že analyzuje jazyk ako sociálny a kultúrny fenomén, a nie ako abstraktný systém, nezávislý od osoby, ktorá ho používa.

Za týmto účelom študuje jazyky a spôsob rozprávania v kontexte, v ktorom sa vyskytujú, v skutočných situáciách a zameriava svoju pozornosť na okolnosti.

Týmto spôsobom má táto disciplína styčné body so spoločenskými vedami, najmä s antropológiou a sociológiou, s ktorými zdieľa podobné výskumné metodológie.

Na uľahčenie výučby prvého a druhého jazyka sa použili sociálno-vedecké znalosti, pretože sociálny kontext je v tomto procese základným prvkom.

Napríklad osoba nehovorí rovnakým spôsobom k dospelému ako k dieťaťu. Taktiež mení jazyk v závislosti od témy, o ktorej hovoríte, alebo či ste na ulici s priateľmi alebo pracujete klientovi v práci.

Sociolingvistická teória

Medzi teoretikmi sociolingvistiky vynikajú títo autori:

William Labov (Spojené štáty, 1927)

Je považovaný za zakladateľa kvantitatívnej sociolingvistiky v mestách alebo variáciách. Bol jedným z priekopníkov v štúdiu vzťahu medzi jazykom a sociálnou situáciou rečníka a predložil myšlienku, že spôsob, akým sa jazyk používa, sa medzi ľuďmi a ich okolnosťami líši.

Na rozdiel od tradičných lingvistov ako Ferdinand de Saussure a Noam Chomsky, ktorí uznali tieto variácie, ale nedali im veľký význam, pre Labov to bol základný aspekt.

Charles A. Ferguson (Spojené štáty, 1921 - 1998)

Je známy svojím výskumom diglosie, ku ktorému dochádza vtedy, keď sa dvoma jazykmi hovorí rovnakou populáciou a jeden má väčšiu prevahu ako druhý.

V tejto súvislosti analyzoval, ako sa spôsoby použitia líšili v závislosti od oblasti, v ktorej sa rozhovor uskutočnil, prestíže každého jazyka, osvojovania si materinského jazyka, gramatických systémov, rozmanitosti lexikónov, literárneho dedičstva, fonológie a ďalších faktorov. ,

Joshua Fishman

Bol priekopníkom vo výskume sociológie jazyka, analyzoval spôsob, akým jazyk ovplyvňoval populácie a modifikoval sociálnu dynamiku a charakter ľudí.

Okrem iných aspektov skúmala aj dôvod, prečo dve podobné komunity dosiahli odlišnú sociálnu organizáciu používania jazyka, hodnotiac individuálne a kolektívne postoje a kultúrne odkazy.

Dell hymes

Analyzoval vzťah medzi rečou a ľudskými vzťahmi a spôsob, akým jazykové tvary mysleli.

Vychádzajúc z teórie, že na porozumenie jazyka bolo potrebné nielen naučiť sa jeho slovnú a gramatickú schému, ale aj kontext, v ktorom bolo každé slovo použité, vyvinul model na identifikáciu komponentov, ktoré označujú jazykovú interakciu.

Basil Bernstein (Spojené kráľovstvo, 1924-2000)

Jeho práca bola zameraná na sociológiu jazyka a štruktúru pedagogického diskurzu, určujúc určujúci vzťah medzi spôsobom rozprávania a sociálnou triedou človeka.

Sociolingvistické výskumné metódy

Pokiaľ ide o sociolingvistický výskum, existujú tri hlavné oblasti, z ktorých každá má svoju vlastnú metodológiu a predmet štúdia.

Sú to urbanistická variabilityizmus alebo kvantitatívna sociológia jazyka a etnografia komunikácie.

Mestský kvantitatívny alebo rozptyl

Toto terénne štúdium jazykových variácií sa týkalo sociálnych faktorov, v ktorých rečníci žijú a nachádzajú sa. Okrem iných aspektov analyzuje vplyv náboženstva, vzdelania, socioekonomického postavenia, povolania, veku, pohlavia, historických aspektov a etnického pôvodu ľudí.

Sociológia jazyka

Táto štúdia skúma spôsob, akým jazyk ovplyvňuje komunity a ovplyvňuje sociálnu dynamiku a individuálnu identitu.

Za týmto účelom analyzuje zvyčajné používanie dvoch jazykov v tom istom regióne (dvojjazyčnosť), prečo má jeden z nich prednosť za určitých okolností (diglossia), dôvody výberu a kontakt medzi rôznymi jazykmi.

Etnografia komunikácie

Táto vetva študuje komunikačnú interakciu v malých populáciách a spôsob, akým jazyk ovplyvňuje víziu sveta, ktorú majú jeho členovia. Za týmto účelom analyzuje jazykovú štruktúru a sociálne, kultúrne a psychologické pravidlá, ktorými sa riadi jej používanie v komunite.

Sociolingvistika sa používa aj na uľahčenie výučby nových jazykov. Zdroj: pixabay.com

Jazykové varianty sa vzťahujú na rôzne formy, ktoré existujú v jazyku, na označenie toho istého pojmu.

V tomto zmysle sociolingvistická štúdia skúma, prečo sa určité skupiny alebo ľudia rozhodnú používať určité slovo namiesto iného a za akých okolností ho používajú.

Existujú štyri typy variantov: geografické alebo diatopické, kontextové alebo diafázové, sociokultúrne alebo diastratické a historické alebo diachronické.

varianty

Tieto varianty sa vzťahujú na jazykové rozdiely, ktoré sú spôsobené odlišným geografickým pôvodom hovoriacich. Napríklad odev na kúpanie vo vode v Argentíne sa nazýva pletivo, v španielskych plavkách, v plavkách v Kolumbii, na Kube Trusa, v spodných nohaviciach Salvádoru a v Chile v plavkách.

Kontextové alebo diafázové varianty

Tieto varianty sa vzťahujú na jazykové rozdiely, ktoré sú spôsobené rôznymi registrami rečníkov a ich kontextom. Používajú sa rôzne slovníky v závislosti od použitých komunikačných prostriedkov, diskutovanej témy, vzťahu medzi účastníkmi rozhovoru a dôvodu diskusie.

Napríklad za profesionálnych alebo formálnych okolností sa druhá osoba často nazýva „vy“. Na druhej strane sa v známejšej alebo neformálnejšej situácii nazýva „tú“ alebo „vos“.

Sociokultúrne alebo diastratické varianty

Tieto varianty sa vzťahujú na jazykové rozdiely, ktoré sú spôsobené rozdielnymi sociokultúrnymi úrovňami hovorcov. Spôsob komunikácie sa mení v závislosti od úrovne výučby a rozsahu ovládania jazyka.

V rámci tejto skupiny sa rozlišujú 3 úrovne jazyka: bohoslužby, ktoré používajú vysoko vzdelaní ľudia; štandard, ktorý používajú ľudia priemernej úrovne; a vulgárne, ktoré používajú nevzdelaní ľudia.

Táto variácia je jednou z najviac študovaných sociolingvistík, pretože analyzuje, ako spoločenské vzťahy a odborná príprava ovplyvňujú jazykové fakty.

Historické alebo diachronické varianty

Tieto varianty odkazujú na jazykové rozdiely, ktoré sa vyskytujú v priebehu rokov v dôsledku vývoja jazyka. V španielskom jazyku sa rozlišuje 5 historických etáp: archaická španielčina (medzi 10. a 12. storočím), stredoveká španielčina (medzi 13. a 15. storočím), klasická alebo zlatá španielčina (medzi 16. a 17. storočím) , moderná španielčina (medzi 18. a 19. storočím) a súčasná španielčina (od 20. storočia).

Napríklad s postupom času niektoré slová zmiznú alebo prestanú byť používané, napríklad pool alebo hynúce, a objavia sa nové slová, ktoré sa v minulosti nepoužívali, napríklad internet alebo prepínanie.

Referencie

1. Fishman, JA (1971). Sociolingvistika: Stručný úvod. Rowley, Mass. Newbury House.
2. Fasold, R. (1990). Sociolingvistický jazyk. oxford
3. López Morales, Humberto (2004). Sociolingvistika. Editorial Gredos. Madrid. Španielsko.
4. Moreno Fernández, Francisco (1998). Zásady sociolingvistiky a sociológie jazyka. Barcelona. španielsko
5. Virtuálne centrum Cervantes. Sociolingvistika. K dispozícii na: cvc.cervantes.es
6. Sociolinguistics, Wikipedia. K dispozícii na: wikipedia.org