PROYECCIÓN DE ROBINSON: CARACTERÍSTICAS, VENTAJAS, DESVENTAJAS - CULTURA VOCABULARIO - 2025

La proyección de Robinson es una proyección cartográfica creada por el canadiense Arthur Robinson, en la cual todo el globo terráqueo se muestra de una forma plana. Desde la Grecia clásica de Aristóteles y Platón fue necesario reconstruir gráficamente los espacios geográficos para asimilarlos con una sola mirada.

Esa forma gráfica fueron los mapas y los planos trabajados a escala. Se convirtieron en aliados de los constructores y de los agricultores, de los políticos y los militares, viajeros y comerciantes, y apoyaron a los sacerdotes y sus planteamientos filosóficos. Sin embargo, al plantearse una representación del mundo más cercana a la realidad hubo problemas.

Fue así como en el siglo XX, a comienzos de la década del 60, el profesor universitario Arthur H. Robinson generó una solución. Propuso un modelo de proyección para llevar el globo terráqueo a dos dimensiones, lo más cercano a la realidad. Esa técnica se conoció como la proyección de Robinson.

Antecedentes cartográficos

Mapa je konštrukcia, ktorá nielen popisuje realitu, ale aj ju vytvára a vytvára. Stojí za zmienku, že mapy sú výsledkom pozorovaní ľudí; je tu zastúpený skutočný svet alebo realita zasiahnutá ľuďmi.

Kartografia je veda a technika: veda, ktorá študuje mapy a geografické mapy, technika, ktorá umožňuje takéto mapy vytvárať.

Táto veda vychádza z krajiny ako kultúrneho konceptu, ľudského rozpracovania a pracuje na dvoch druhoch krajiny: prírodnej alebo originálnej, tej, ktorá je videná voľným okom; a kultúrna krajina, ktorá vznikla dialektickým pôsobením medzi mestom a územím, v ktorom žije.

Mapy boli spočiatku veľmi nápadité a špekulatívne, boli nakreslené s veľkými problémami. Jednou z prvých projekcií bola projekcia Mercatora, postavy zo začiatku 16. storočia. Na základe príbehov námorníkov a cestovateľov, obchodníkov a bojovníkov Mercator robil mapy kontinentov a dokonca aj sveta.

Bol to však problém: bolo veľmi ťažké predstaviť niečo okolo, Zem, na rovnom dvojrozmernom povrchu.

Arthur Robinson

V roku 1961 bola spoločnosť Rand McNally v Chicagu známa svojím povolaním v oblasti tlače máp. Táto spoločnosť poverila univerzitného profesora vypracovaním receptúry, aby mapy boli čo najpresnejšie.

Bolo to o Dr. Arthurovi Robinsonovi (1915-2004). Americký rodič sa narodil v kanadskom Montreale. Vyštudoval University of Miami a v roku 1947 získal doktorát z geografie.

Počas druhej svetovej vojny pracoval v Kartografickej divízii strategických služieb v USA. Napísal knihu s názvom Prvky kartografie, ktorá dnes zostáva referenčným textom na všetkých univerzitách.

Predsedal Medzinárodnej kartografickej asociácii a získal dve veľmi dôležité vyznamenania: Americkú geografickú spoločnosť a Britskú kartografickú spoločnosť.

Robinson tvrdil, že mapy sú nástroje na čítanie, analýzu a tlmočenie. Umožňujú rozšíriť zorné pole, aby ste videli priestorové vzťahy veľkých plôch a konkrétnych detailov.

Charakteristiky Robinsonovej projekcie

Na vytvorenie mapy existuje niekoľko krokov: zhromažďovanie údajov, výber najvýznamnejších, klasifikácia informácií, zjednodušenie a ich konverzia na symboly.

Robinson začal umeleckým prístupom; jeho prvým zámerom bolo dosiahnuť plastickú a estetickú rovnováhu. Vizualizoval tvary a veľkosti mas, vyzerajúcich čo najlepšie.

Pracoval s rôznymi premennými, kým nedosiahol optimálny bod s menším skreslením. Nakoniec založil matematický vzorec.

Expert si vybral stupeň 38 na sever a 38 na juh ako stredné paralely. Tieto body zahŕňajú miernu zónu planéty. Existuje väčšina hmotných mas Zeme a žije väčšina obyvateľov planéty.

Výhody a výhody

Pomocou Robinsonovej techniky mapy dosiahli lepšiu rovnováhu medzi veľkosťou a tvarom pre oblasti s veľkou šírkou. Zdá sa, že Rusko a Kanada sú svojou veľkosťou pravdivé, ale Grónsko je skreslené.

Trasy sú najspoľahlivejšie pozdĺž všetkých rovnobežiek a v časti stredného poludníka. Vzdialenosti sú konštantné pozdĺž rovníka, centrálnej oblasti planéty. Okrem toho sa dosiahne veľká harmónia, ktorá umožňuje pomerne atraktívny pohľad na byt.

Z tohto dôvodu a preto, že dosahuje veľkú harmóniu, spoločnosť Randy McNally dlho robila Robinsonovu projekciu štandardom. Národná geografická spoločnosť tiež použila Robinsonovu metódu na vývoj svojich máp takmer desať rokov.

Mapy National Geographic aj mapy vyvinuté Randym McNallyom sú svetovými referenciami. V súčasnosti sa táto práca uchováva a zbiera v mnohých verejných i súkromných knižniciach v rôznych častiach sveta.

nevýhody

Najväčší problém spočíva v tom, že premena sférickej reality na plochú sféru spôsobuje deformáciu mas, ktoré sú najbližšie k extrémom.

Napríklad v projekcii Robinson sa Grónsko javí ako veľkosť Južnej Ameriky. Toto územie je však v skutočnosti iba o niečo väčšie ako Mexiko. Iba Brazília je štvornásobne väčšia ako obrovský dánsky zamrznutý ostrov.

Výsledná mapa tejto techniky je pseudo-valcová; nie je ani poddajný, ani rovnocenný. Predĺžuje póly skôr na predĺžených čiarach než na koncoch v bodoch, pretože všetky poludníky sa dosahujú v rovnakom bode na každom póle. Nakoniec je skreslenie oboch pólov úplné.

Možno z tohto dôvodu v roku 1998 nahradila Robinsonova projekcia nová projekcia (Winkel-Tripel) ako nový štandard pre tvorbu svetových máp.

Referencie

1. Azócar Fernández, Pablo (2012). Epistemologický pohľad. Z kartografického znázornenia krajiny. Časopis histórie a geografie č. 27/2012. Zverejnené v: revistadehistoriaygeografia.ucsh.cl
2. Fallas, J. (2003). Kartografické a pomocné projekcie Načo sú a na čo sú určené? TeleSig-National University. Kostarika. Obnovené na: ucv.altavoz.net
3. Fernández, PA (2017). Kartografické trendy počas vedeckého obdobia disciplíny: Analýza a systematizácia jej reprezentácií. Zo sveta na mapu. Universidad de Chile a Pontificia Universidad Católica de Chile. Získané na: academia.edu
4. New York Times (2004). Arthur H. Robinson, geograf, ktorý interpretoval mapu sveta. Tlačené vydanie v utorok 16. novembra. Obnovené v: elpais.com
5. Robinson, Arthur H., Randall D. Sale, Joel Morrison, Phillip C. Muehrcke (1987) Elements of Cartography. Editorial Omega. Obnovené v: docs.ufpr.br