Termín luscofusco je slovo galícijsko-portugalského pôvodu, ktoré znamená východ slnka, svitania, súmraku, súmraku alebo západu slnka. Niektoré synonymá v súčasnej galícii môžu byť „uzavretý da noite“, „cerradiña da noite“, „uzavretý de noite“, „noitiña“ alebo „xunta da noite“.
Termín „luscofusco“ je mužské a jednotné meno, ktoré sa používa v galícii. Tomuto slovu sa zvyčajne pripisujú dva významy.
Prvá sa týka denného času medzi popoludňajšími a nočnými hodinami, keď slnečné žiarenie takmer úplne zmizne, čo dáva okolitým oranžovým a červenkastým odtieňom a spôsobuje, že objekty proti svetlu sú vnímané ako tiene vyrezané na obzore. ,
Vkryli sa v tieni luscofusca a vošli do domu. (Zakryli sa za súmraku a vstúpili do domu).
V španielčine je prvý význam slova „luscofusco“ ekvivalentom súmraku. Niektoré synonymá sú: súmrak, súmrak a západ slnka.
Druhý význam pojmu „luscofusco“ sa vzťahuje na denný čas, medzi nocou a úsvitom, v ktorom sú pozorované prvé lúče slnka, čo umožňuje nepresné rozlíšenie objektov, akoby išlo o tiene.
Ao luscofusco, ak Gauls budú spievať, opustili alebo umiestnili. (Za úsvitu, keď kohúti kokrhali, opustil miesto).
V španielčine tento druhý význam zodpovedá termínom: východ slnka, svitania.
Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že v galícijčine používajú jeden výraz pre dva dni (súmrak a východ slnka), keď v španielčine používame dva rôzne výrazy.
Tieto dve etapy dňa však majú niekoľko podobností, ktoré opodstatňujú použitie jediného slova.
Napríklad: nízky výskyt svetla na zemskom povrchu, skutočnosť, že obidve sú prechodnými fázami (zo dňa na noc, z noci na deň).
Pôvod pojmu
Slovo „luscofusco“ sa v súčasnosti používa v galícijskom jazyku na označenie súmraku a úsvitu.
Je potrebné poznamenať, že v portugalčine je podobný výraz „lusco-fusco“, ktorý má viac-menej rovnaký význam.
Podobnosť medzi týmito výrazmi v galícijčine a portugalčine je spôsobená skutočnosťou, že počas stredoveku tieto dva jazyky tvorili jednu jazykovú jednotku nazývanú galícijčina - portugalčina.
Galícijsko-portugalský románsky jazyk zasa pochádza z vulgárnej latinčiny, ktorú hovorili ľudia s nízkym počtom obyvateľov.
Táto jazyková jednotka sa začala v Galícii a rozširovala sa smerom k Portugalsku v dôsledku zásahu kresťanských dobyvateľov.
Existencia niektorých literárnych textov napísaných v tomto jazyku nám umožňuje preukázať, že galícijčina - portugalčina sa vyvinula medzi 11. a 12. storočím.
Neskôr, počas 14. storočia, sa táto jednotka oddelila, čo viedlo k vzniku dvoch jazykov: galícijčina a portugalčina, ktoré, hoci sa vyvíjali osobitne, majú stále spoločné prvky.
Referencie
- Galícijský jazyk. Citované z 12. júna 2017, z en.wikipedia.org.
- Pôvod a krátka história. Alebo portál da Lingua Galega. Získané 12. júna 2017, z lingua.gal.
- Galícijský. Galícijská kultúrna rada. Získané 12. júna 2017, z consellodacultura.gal.
- Galícijský. Načítané 12. júna 2017, zo stránky orbilat.com.
- Galcians. Načítané 12. júna 2017, zo stránky everyculture.com.
- Galícijský. Našiel som 12. júna 2017, z donquijote.org.
- Luscofusco. Získané 12. júna 2017, z academia.gal.