ČO SÚ TO NÁRODNÉ JAZYKY? - KULTÚRNY SLOVNÍK - 2025

Tieto ľudovej reči sú spoločný jazyk a slová, ktoré používame majú neformálne konverzáciu s našimi spolupracovníkmi, priateľmi alebo rodinou. Táto reč obsahuje obscénnosti a slangové slová. Ľudový jazyk je tiež špecifický jazyk navrhnutý tak, aby nám pomohol komunikovať.

Právnici a lekári majú svoj vlastný jazyk, rovnako ako filmári. Avšak použitie ľudovej reči je všade; v školách, na univerzitných kurzoch, doma, v kanceláriách, v práve, v medicíne a v médiách.

Jazyk je v skutočnosti východiskovým bodom každého literárneho diela. Najmä tento druh reči je jednou z literárnych techník, ktorá môže dosiahnuť veľké spojenie s väčšinou ľudí a medzi nimi vytvára silné puto, pretože je to bližšie k ich každodennej konverzácii.

Dialóg a frázy navyše často posilňujú nastavenie rozprávania a zvyšujú hĺbku vytváraním pocitu realizmu pre čitateľov. Na druhej strane, so vzostupom humanistických autorov sa ľudové jazyky renesancie postupne obnovovali a odrážali v literatúre.

V tomto zmysle došlo vo všetkých kultúrach k jazykovej diskriminácii, kde sa odrážali iba kultúrne výrazy alebo špecifické jazyky (ako v latinčine), používané v literatúre, aj keď to bežní ľudia nehovorili.

Stručná história ľudovej reči

Národné jazyky sú výsledkom interakcie mnohých kultúr, ktoré ovplyvňujú jazyk. Napríklad z keltských jazykov začleňujeme do nášho jazyka nasledujúce slová: rock, bábika, maslo, klobása, pottage, slanina, pivo a netopier.

Existujú tiež iberianizmy ako: králik, teľa, kliešť. Od fénika prijímame tieto slová: mená ako Elisa, Emmanuel a slová vaca a Cádiz. Z Baskicka: šrot, bridlica, lavína.

Všeobecne povedané, Rimania pred 3. storočím pred Kristom ovplyvnili a obohatili náš španielsky jazyk, keď v tom storočí vtrhli do Hispánie a prispievali vulgárnou latinou.

Čoskoro potom začali Vizigóti pomalý proces jazykovej fragmentácie, ktorý vyústil do rôznych španielskych dialektov. Arabi v roku 711 nl dominovali celému Pyrenejskému polostrova (okrem severných hôr) a prispievali približne 4 000 arabicizmami.

Niektoré príklady slov, ktoré sme prijali v našom každodennom jazyku, sú: koberec, strážna veža, olej, oliva, bazalka, murár, starosta, kanalizácia, spálňa. A okrem iného; alkohol, lucerna, algebra (aritmetická), bavlna, dúfajme (Alláhova vôľa).

V neskorom stredoveku napísal Antonio de Nebrija kastilskú gramatiku, čo je prvý vulgárny jazyk. Juan de Valdés vo svojom dialógu jazykom (1535) zdôrazňuje dôležitosť filologického dedičstva:

V dobách novoveku, keď dobyli Ameriku, sa Castilian začal nazývať španielsky a bol obohatený pôvodnými slovami ako: cocuyo, colibrí, daiquiri, hojdacia sieť, hurikán, henequen, iguana, Karibik, tabak, arašid.

Pokiaľ ide o Afričanov, slová sa prijímajú v našom národnom jazyku: Bomba, candungo, cocolo, Cocoroco, burundanga, abombarse, fufú, funche, chévere, dengue, anamú

A z anglosaských krajín prijímame slová ako parkovanie, relax, dron, ok, gufear a mnoho ďalších.

Národná literatúra

Ľudový jazyk je literárny žáner, ktorý používa jazyk, ktorý sa denne používa pri písaní a rozprávaní. Od písomných diel sa líši tým, že sa zvyčajne riadia formálnou rozmanitosťou jazyka. Slovo „ľudový“ sa vzťahuje na verejné písanie alebo hovorenie.

Nájdeme pôvod ľudovej literatúry počas stredoveku v rôznych krajinách Európy. V skutočnosti bola latina jazykom historických dokumentov, náboženstva a bežní ľudia o nej nehovorili ani v stredovekej Európe viac ako sanskritský jazyk v Indii.

Všeobecní autori sa však od formálnych trendov odchýlili tým, že písali v jazyku bežných ľudí, ako sú Dante, Geoffrey Chaucer a Mark Twain. V tomto zmysle bol Dante Alighieri prvý, kto použil ľudovú reč v jeho slávnej epickej básni Božská komédia.

Dante, Petrarca, Boccaccio medzi inými humanistami zachránili starodávne jazyky, aby komunikovali o svojich myšlienkach, ale zároveň sa domnievali, že ľudové jazyky sú účinným prostriedkom na prenos vedomostí a zároveň na kultiváciu vied.

Básnik Dante Alighieri napísal latinsky De vulgari eloquentia (O vulgárnom jazyku), aby vyzdvihol každodennú taliansku reč, ktorú nepovažoval za statický jazyk, ale naopak, vyvíjajúci sa jazyk, ktorý sa musel v dejinách kontextovať.

Ľudový versus dialekt

Na druhej strane, ľudovým jazykom je použitie bežných, každodenných a jasných fráz v hovorení alebo písaní, zatiaľ čo dialekt súvisí s konkrétnym regiónom, zemepisnou oblasťou, konkrétnou sociálnou triedou alebo profesijnou skupinou.

Okrem toho používa výraznú výslovnosť, slovnú zásobu a gramatiku, podobne ako ľudia v Šanghaji, ktorí majú inú dialekt ako v Yunnan.

Slang versus národný jazyk

Rozdiel medzi slangom a ľudovým jazykom je v tom, že slang je tajný jazyk používaný rôznymi skupinami (vrátane, ale nielen zlodejov a iných zločincov), aby zabránil cudzincom porozumieť vašim rozhovorom. Na druhej strane, ľudovým jazykom je ľudový jazyk alebo národný jazyk.

Slang

Slang je terminológia, ktorá je špeciálne definovaná v súvislosti s konkrétnou činnosťou, profesiou, skupinou alebo udalosťou.

Ľudové jazyky a vzdelávanie

Je veľmi dôležité mať na pamäti, že jazyk, ktorý sa učí v detstve, je hlavnou kultúrnou črtou človeka, je to tiež zdedená kultúrna črta, ktorá sa nakoniec stáva súčasťou zvykov ľudí.

Pôvodný jazyk stojí za to ho zachovať a musíme mať na pamäti, že tento jazyk sa vyvíja z generácie na generáciu, prechádza zmenami výslovnosti a slovnej zásoby, aby ich začali používať všetci členovia komunity a krajiny.

Aby sme zachovali kultúrne črty nášho jazyka, je dôležité, aby sa prenášal na školách, ktoré musia do svojho výučbového systému začleniť jazyky, ktoré sa používajú v každodennom živote spoločnosti v danom regióne.

Referencie

1. literarydevices.net. Definícia národného jazyka. 1-28-2017, z webovej stránky LiteraryDevices. Extrahované z: literarydevices.net.
2. stackexchange.com. (2013). Slang vs Jargon. 28-1-2017, z Linguistics beta Extrahované z: linguistics.stackexchange.com.
3. Mata Induráin, C. (2012). Humanizmus a obrana ľudových jazykov. 1-28-2017, zo stránky WordPress.com. Extrahované z: nsulabaranaria.wordpress.com.
4. unesco.org. (1954). Používanie ľudových jazykov vo výučbe. 1-28-2017, z UNESCO. Extrahované z: unesdoc.unesco.org.