Tzompantli je slovo Nahuatl, ktoré znamená „polica lebiek“ a jej existencia sa našla v rôznych mezoamerických kultúrach. Boli to police, ktoré sa používali na verejné vystavovanie ľudských lebiek. Ide o ľudí, ktorých zajali domorodé kmene ako obete vojny alebo obete obetí (ženy alebo deti).
Tieto konštrukcie mali tvar lešenia a prešli z jednej strany na druhú drevenými stožiarmi, ku ktorým boli lebky pripevnené tak, že sa zdali byť zavesené vo vzduchu. Boli používané počas obdobia pred dobývaním a dokonca aj po dobytí, aby terorizovali nepriateľov.
Boli považovaní za oltáre a ich náboženskou funkciou bolo vzdať hold bohom, čo vysvetľuje prítomnosť lebiek ľudí, ktorí boli obetovaní na počesť.
pôvod
Hlavným spôsobom usporiadania týchto štruktúr bola séria zvislých stĺpov, ktoré boli navzájom spojené pomocou vodorovných stĺpov, na ktorých boli umiestnené lebky obetovaných osôb a obetí.
V niektorých prípadoch však môžu byť lebky umiestnené nad sebou na zvislých tyčiach. V mayskej civilizácii to bolo veľmi bežné.
Tieto zlovestné výtvory boli pôvodne opísané v postklasickom období a v období po dobytí, okolo 17. storočia.
Popisy týchto štruktúr boli nájdené v rôznych kodexoch (knihy starovekej mayskej civilizácie, napísané vláknami stromov). Boli tiež nájdené v knihách, ktoré napísali španielski dobyvatelia, a v mnohých ďalších grafických popisoch rôzneho pôvodu.
Tvorba týchto diel sa neobmedzovala iba na jednu civilizáciu a jej hlavnými tvorcami boli Toltékovia, potom Mayovia a nakoniec Aztékovia. Avšak práve Aztékovia používali tieto štruktúry na zastrašovanie španielskych dobyvateľov, ktorí chceli zabaviť svoju zem.
Toltecs
V hlavnom meste Tula v Tolteci existuje niekoľko náznakov fascinácie domorodcov času kadaveróznymi pamiatkami. Toto mesto bolo mocnosťou v oblasti od 9. do 14. storočia.
Toltékovia mali niekoľko kamenných štruktúr s vyrezávanými kresbami lebiek a vystavovali ich pred miestom, kde boli predstavené mŕtvoly ľudí. Tzompantli sa objavili v poslednom období toltéckej civilizácie, ktorá zanikla začiatkom 13. storočia.
Mayovia
Existuje niekoľko záznamov o vytvorení tzompantli mayskou civilizáciou, ktorá sa nachádza v Yucatáne. Tieto záznamy siahajú do deviateho storočia, keď klasická éra Mayov upadala.
Zastúpenie, ktoré sa nachádza v Chichen Itzá, je prakticky neporušené a je možné ho presne oceniť.
Na základe nápisov sa predpokladá, že hráči, ktorí nezískali víťazstvo, boli sťatí a ich lebky boli umiestnené do tzompantli. Na stránke Chichen Itzá nájdete 6 ihrísk, ktoré podporujú uvedenú teóriu.
Original text
Etimología
La palabra tzompantli es un término azteca que se deriva de dos palabras náhuatl: tzontli , que significa «cráneo»; y pantli , que significa «fila». La combinación de ambas palabras se traduce como «hilera de cráneos».
El náhuatl era el idioma tradicional de los indígenas aztecas mexicanos, pero el término también se aplica a otras civilizaciones mesoamericanas que tenían la misma tradición de crear hileras de cráneos.
Estas estructuras tienen nombre azteca por razones históricas. Varios conquistadores españoles aseguraron estar atemorizados por la presencia de estos monumentos en civilizaciones aztecas, forzando la retirada de las tropas y convirtiendo a los aztecas en el principal exponente de los tzompantli antes de que se descubrieran en otras civilizaciones.
Simbolización
Además de su significado en rituales y adoraciones, los tzompantli eran utilizados en campos de juego de pelota mesoamericana, esparcidos a lo largo de todo el territorio mexicano y populares en la mayoría de las civilizaciones.
Su asociación con los juegos de pelota también era reflejada en el Popol Vuh, el libro religioso, mitológico y cultural de la civilización azteca. El juego representaba un ritual para los antiguos aborígenes mesoamericanos y los tzompantli eran utilizados para mostrar las calaveras de los perdedores.
Quienes eran sacrificados tenían el “honor” de ser alimento para los dioses, lo que no era visto con malos ojos por los mismos indígenas.
Usos
Los tzompantli no solo eran usados en rituales y alabanzas religiosas. Además de su uso en canchas de juego, los tzompantli eran colocados en las entradas de las ciudades antiguas para ahuyentar a los enemigos.
Esto fue especialmente útil contra los conquistadores españoles, quienes no estaban acostumbrados a ver estructuras tan “salvajes” en su tierra.
Los soldados de Cortés describieron estas estructuras como templos que impartían temor en sus huesos y que causaron la retirada de las tropas en más de una ocasión.
Referencias
- Tower of human skulls in Mexico casts new light on Aztecs, Roberto Ramírez, Julio 1 de 2017. Tomado de reuters.com
- Tzompantli, (n.d.), Noviembre 30 de 2017. Tomado de wikipedia.org
- Gran Tzompantli está dedicado a Huitzilopochtli, Sabina Rosas & de J. Francisco Anda-Corral, Septiembre 1 de 2015. Tomado de eleconomista.com
- The origin of war: New 14C dates from ancient Mexico, Kent V Flannery & Joyce Marcus Julio de 2003. Tomado de nih.gov
- Maya Codices, (n.d.), Febrero 6 de 2016. Tomado de wikipedia.org