Vačica marsupium je špecializovaný vrece zo samíc týchto vačkovcov, ktoré má za úlohu niesť, chráni a kŕmia mláďatá tohto druhu. Keď sa narodia, mladí idú do vrecka, kde sa živia matkinými bradavkami. Až 13-14 mladých sa môže chytiť strukov, opúšťajúc puzdro medzi 70-125 dňami po narodení.
Vačice, známe v Mexiku a Strednej Amerike a nazývané vačice vo zvyšku španielsky hovoriacich krajín, sú všemocné cicavce, ktoré obyčajne obývajú stromy a nory.
Otvorený marsupio, druh Didelphis Virginiana. Obrázok cez obrázky Konrad Wothel / Minden
Vyznačujú sa marsupiom, druhom vrecka alebo záhybom kože, v ktorých končí vývojová fáza mladých. Narodia sa pred dokončením všetkých jeho fáz.
Táto vlastnosť je prítomná u iných zvierat tej istej podtriedy, ako sú klokani, koaly atď., Aj keď existujú menšie rody, ako je napríklad myšacia vačica alebo mexická marmosa, ktorým chýba vačková vak.
Vývoj a definícia vrecka je tiež variabilnou charakteristikou medzi rôznymi pohlaviami, pretože sa môže pohybovať od veľmi základného vrecka po plne tvarovanú a pozorovateľnú voľným okom.
Gravidačná forma opossum alebo opossum nezahŕňa placentu a trvá iba 12 a pol dňa vo vnútri maternice, zatiaľ čo zvyšok vývojového procesu sa uskutočňuje vo vrecku. Je to najkratšie obdobie tvorby lýtka u všetkých cicavcov.
Táto skutočnosť je výhodou pre štúdium druhov a pre rozvoj biológie ako vedy, pretože umožňuje priamo pozorovať rast novorodencov a ich správanie v sáčku. V skutočnosti je väčšina existujúcich informácií o vačici spôsobená týmto typom štúdií vývoja a morfológie.
Môže vás tiež zaujímať: ako sa starajú o svoje mladé vačice?
Čo je puzdro na vačicu? Fyzicka charakteristika
Tento záhyb kože ženských vačíc sa nachádza na mliečnych žľazách, hoci v prípade kategórie Didelphidae ich nepokrýva v celom rozsahu, odkiaľ sa kŕmia mladí ľudia.
Zvyčajne je lepšie vyvinutý v druhoch žijúcich v stromoch ako v suchozemských druhoch a môže mať otvor vpredu alebo vzadu.
Na obrázku nižšie vidíte otvorené puzdro, ktoré síce patrí k druhu Didelphis Virginiana (známe tiež ako americké vačice), ale veľmi podobné puzdrám vačice.
Vlasy, ktoré sa pozorujú okolo marsupia ženy, ktorá jej kŕmia svoje mláďatá, zvyčajne menia jantárovú farbu, súčin vylučovania potných žliaz nachádzajúcich sa v marsupiu.
V marsupiu opossum existujú tri diferencovateľné oblasti, jedna dorzálna, jedna sa nachádza medzi hrudníkom a bruchom a druhá najbližšie k genitálnemu traktu, nazývaná pars pudenda.
Samice môžu vrecko dobrovoľne otvoriť alebo zatvoriť, pretože je vybavené zvieračom alebo súpravou muskuloskeletálnych vlákien, ktoré po kontrakcii umožňujú túto funkciu, ktorá je potrebná pred pôrodom.
Je to spôsob regulácie teploty a prípravy vnútorného prostredia vaku. Je tiež užitočný v čase pôrodu, pretože umožňuje relaxáciu vaku, aby sa k nemu embryá mohli ľahšie dostať.
Funkcia vrecka: vývoj a ochrana
El marsupio actúa básicamente como una incubadora, pues los marsupiales recién nacidos son tan pequeños que su peso nunca es mayor a 1 gramo, incluso, una camada completa no llega a sobrepasar el 1% del peso corporal de la madre.
A pesar de que se trata de una especie que nace prácticamente en estado embrionario por la inmadurez de su cuerpo, los miembros y músculos anteriores están lo suficientemente desarrollados y ya poseen pequeñas garras en las patas delanteras.
De esta manera, son capaces de arrastrarse desde la vagina (cuando nacen) ayudándose del pelaje de la madre, hasta el marsupio, para comenzar el período de lactancia adhiriéndose a las mamas de la madre.
El tiempo que durarán las crías dentro del marsupio es variable. Dependerá de factores tales como la masa corporal de la madre, el tamaño de la camada y del número de camadas al año, pero se conoce que el período de lactancia dura aproximadamente unos dos meses.
Gradualmente, después de este tiempo, las crías se alimentarán menos de la leche materna hasta que abandonen el marsupio. No obstante, volverán a él para cobijarse y succionar la leche de manera intermitente, aunque en algunos casos, se han observado crías lactando fuera del marsupio.
Dado que la camada pasará un tiempo considerable dentro del marsupio, éste es lo suficientemente expandible como para que todas las crías se acomoden dentro de él.
Incluso, pueden moverse a medida que crecen, ya que el pezón de la madre se alarga de forma gradual también para compensar el crecimiento de la cría. Esta expansión de la piel es sólo temporal.
Una vez que ha ocurrido el destete de las crías, el marsupio se reduce en tamaño aunque nunca vuelve a tener las mismas dimensiones que tenía antes de la preñez.
Además de brindar el ambiente adecuado para finalizar la última fase de desarrollo de los recién nacidos, el marsupio cumple una función de protección de las posibles amenazas del mundo exterior.
Adicionalmente, permite que las crías mantengan una temperatura adecuada, puesto que éstas aún no son capaces de controlar su propia temperatura corporal.
Por supuesto, la ausencia o presencia del marsupio indica si se trata de un espécimen de tlacuache macho o hembra.
A manera de dato interesante, se ha observado en experimentos conducidos por biólogos, que los tlacuaches hembras y, en general, aquellas pertenecientes a la categoría Didelphia aceptan crías de otras camadas que son colocadas en sus marsupios.
En definitiva, esta modalidad de gestación no-placentaria siempre ha sido un tema de estudio para los investigadores y biólogos, siendo el marsupio el punto de interés por lo que ocurre dentro de él, sus funciones y por la accesibilidad que ofrece para llevar a cabo las observaciones de los especímenes.
Referencias
- Feldhammer et al. (2015). Mammalogy: Adaptation, Diversity, Ecology . Baltimore, Johns Hopkins University Press.
- Feldhammer et al (2003). Wild Mammals of North America: Biology, Management, and Conservation . Baltimore, Johns Hopkins University Press.
- Hunsaker, D. (1977). The Biology of Marsupials . London, Academic Press Inc.
- Jones et al. (2003). Predators with Pouches: The Biology of Carnivorous Marsupials. Australia, Csiro Publishing.
- Krause, W, y Krause W. (2006). The Opossum: Its Amazing Story . Columbia, Department of Pathology and Anatomical Sciences.