11 NAJPOPULÁRNEJŠÍCH MÝTOV O GUATEMALE - KULTÚRNY SLOVNÍK - 2025

Medzi najznámejšie mýty Guatemaly patria okrem iného Tatuana, Cadejo, sombrerón, poklad kvetinového miesta, spievajúce tablety, pôvod červeného brucha.

Guatemalské mýty sa dnes interpretujú ako spôsob, ako zachovať minulosť a pôvodnú tradíciu v časoch, keď prevláda rozvoj miest a používanie španielskeho jazyka a jeho tradícií.

Viaceré regióny Ameriky zdieľajú podobné mýty, pretože sa zbierali po kolonizácii Španielska a majú podobnú historickú minulosť. V tomto zmysle môžete vidieť aj 20 najvýznamnejších venezuelských mýtov a legiend alebo 10 prekvapivých ekvádorských legiend a mýtov.

Najobľúbenejšie guatemalské mýty

1 - La Tatuana

Legenda o Tatuane hovorí o posvätnom mandľovom strome, ktorý je zodpovedný za ochranu mayských tradícií. Tento strom sleduje priebeh rokov a rozdeľuje svoju dušu na štyri cesty, ktoré možno nájsť pred dosiahnutím podsvetia, známeho ako Xibalbá.

Štyri cesty duše stromu majú rôzne farby (zelená, červená, biela a čierna). Podľa legendy je duša vždy rozdelená, aby prešla štyrmi cestami, v každej z nich musí čeliť pokušeniu.

Čierna cesta týmto spôsobom symbolizuje pre Mayov cestu, ktorá vedie do podsvetia, v ktorej musí byť časť duše vymenená za obchodníka s drahými šperkami, ktorí ju potom použijú na získanie najkrajšieho otroka.

Podľa legendy otrok uteká a hrozí mu smrť inkvizítorov, ktorí ho nájdu. Počas noci sa otrok nájde podľa stromu.

Týmto spôsobom dokáže pred popravou utiecť z väzenia, kde je zadržiavaný. Keď zajatci dorazia nasledujúce ráno do väzenia, nájdu iba starý mandľový strom.

2 - Cadejo

Táto legenda hovorí o nováčiku najvyššej krásy, ktorý sa neskôr stal Matkou Elvíry sv. Františka. Táto žena žila v kláštore, ktorý popisuje z emocionálneho hľadiska v celej legende.

Matka Elvira zo San Francisca je hlboko zdesená, že jej cop vyvoláva u mužov fyzické a sexuálne vzrušenie. Toto rušenie ju vedie k jej prerušeniu.

Akonáhle je rozrezaný, stáva sa hadom, ktorý sa ovinie okolo zapálenej sviečky a spôsobí, že jeho plameň zhasne a pošle mužov do pekla (Sanles, 2016).

3 - Klobúk

Hlavnou postavou tejto legendy je mních, ktorý je v pokušení sférou, ktorá sa hýbe oknom do svojej cely.

Mních je uchvátený guľou a začína sa pýtať, či to súvisí s diablom. Napriek svojim myšlienkam trávi mních hodiny hraním s guľou.

Neskôr stretne ženu, ktorá tvrdí sféru, pretože patrí jej synovi. Pri možnosti odovzdania gule je mních ľúto.

Susedia začínajú poukazovať na to, že mních sa podobá diablovi a nakoniec zlikviduje guľu, vracia ju chlapcovi, ktorý ju tvrdí s oblačným pohľadom. Guľa sa potom zmení na čierny klobúk, ktorý padá na hlavu dieťaťa (Letona, 2015).

4 - Sopka

Legenda začína šiestimi mužmi, traja, ktorí sa vynorili z vody a traja, ktorí sa vynorili z vetra. Bolo však možné vidieť iba troch z týchto mužov. Každá skupina mužov prirodzene reagovala na Zem a živila sa tým, čo im dávala.

Jedného dňa, keď muži kráčali, našli Cabrakán, horu schopnú páliť oheň. Týmto spôsobom Cabrakán prepálil plamene a zaujal ho Hurakán, hora mrakov, ktorá sa snažila otvoriť vrch Cabrakánu otvorením nechtov kráterom.

Všetci muži okrem jedného boli zbúraní a les stromov, kde bývali, bol zničený. Preživší muž bol nazývaný Nido.

Nido kráčal podľa hlasu svojho srdca a duše, kým nenarazil na posvätnú trojicu, ktorá by naznačovala stavbu chrámu. Týmto spôsobom Nido postavil svoj chrám a okolo neho spravil 100 domov, v ktorých by bývali jeho ľudia. Sopka prestala svoju činnosť a les by opäť prekvital.

5- Poklad kvetinového miesta

Legenda hovorí o príchode Španielska na guatemalské územie, počas oslavy domorodcov na konci vojny. Oslava sa konala pri jazere neďaleko sopky El Abuelo del Agua, kde boli ukryté poklady kmeňa.

Hovorí sa, že po príchode Španielov začali domorodci utiecť, zatiaľ čo eskadry bielych mužov sa priblížili k pokladu kvetinového miesta na sopke.

Bieli muži cítili hukot sopky, ale ignorovali ju, vedenú ich ambíciami alebo chamtivosťou. Keď vystúpili, sopka na ne vystrelila oheň, akoby to bola ropucha.

Cesty, poklady a Španieli boli zničené požiarom sopky, čím tlmili zvuk trúb a bubnov. Kmeňom sa podarilo utiecť, ale Španieli padli na nohy pokladu kvetinového miesta.

6- Tablety, ktoré spievajú

Legenda hovorí, že bez ohľadu na miesto konania, mesačné veže rozmiestnili tablety pokryté maľovanými symbolmi a znakmi, aby spievali a tancovali.

Tieto piesne boli hymny k bohom a potom, čo ich distribuovali fúzy Luna, maskovali sa medzi davom a vykonávali každodenné činnosti.

Z týchto miest by mesačné veže pokračovali v jedení mesiaca v každej z jeho fáz. Každá tableta zložená z týchto postáv musela byť spievaná, inak bola spálená.

Týmto spôsobom by sa mesačníky museli vracať späť do lesa, aby zostavili nové piesne, ktoré sa pri oslavách ochutnávajú.

Keď jeden z týchto jednotlivcov nechal sedemkrát spievať svoju tabletu, bol obetovaný groteskným rituálom a jeho srdce bolo vytiahnuté.

Legenda hovorí, že Utuquel, mesiac fandiaci, sa obával o svoju obeť, pretože už bol šesťkrát odmietnutý a pri dodávke siedmej tablety oznámil, že jeho stvorenie bolo lúpež, že to nebolo originálne a že jeho rada bola prevzatá od životy samotných čitateľov, preto veril, že celé stvorenie je cudzie.

7- Sklenená maska

Legenda hovorí, že skúsený sochár menom Ambiastro, keďže namiesto hviezd mal hviezdy, utiekol z dediny s príchodom bieleho muža a odišiel do jaskyne v horách, z ktorej vytesával svoje úžasné diela do skaly.

Jedného dňa vyjde Ambiastro, unavený zo sochárstva v skale a zdráhajúci sa vyrezávať do dreva (kvôli jeho nízkej trvanlivosti), vyjde pri hľadaní nových materiálov. Keď sa blíži k potoku, je oslepený brilanciou skalného kryštálu a rozhodne sa ho vyrezať.

Ambiastro strávil dni a noci bdelým tvarovaním pohára, jeho tvár bola odrezaná kremeňom a zametal zemou, len aby vyhnal temnotu. Nakoniec vyrezával masku bohyne Nana Lluvia a vrátil sa do svojej jaskyne.

Keď sa vrátil, postavy, ktoré už vytváral, ho udreli s cieľom zabiť ho. Týmto spôsobom si Ambiastro nasadil masku Nana Lluvia, aby utiekol, ale keď sa mu podarilo dostať sa z jaskyne, bolo už neskoro, už bol mŕtvy.

8- Mŕtvy zvon

Legenda hovorí, že na konci 17. storočia prišli do Guatemaly traja astúrski taviarne. Tieto taviarne boli zodpovedné za výrobu cirkevných zvonov, a tak cestovali po Amerike a odišli späť do Španielska.

Astúrčania prišli do kláštora mníšok chudobných Clare a začali proces tavenia pre svoj kostolný zvon, čím zbierali zlato zo všetkých mníšok.

Každá mníška odovzdala svoj najcennejší klenot holom a sledovala, ako tento klenot horí. Sestra Clarineta de Indias bola mníškou so žltými očami ako zlato, ktorá nemala žiadny šperk, ktorý by mohla dodať do zlievárne.

Na návrh kolegyne as odhodlaním urobiť väčšiu obeť ako ostatní sa sestra Clarineta vo svojich snoch rozhodne vyňať oči a vrhnúť ich do zlievárne. Týmto spôsobom by bol zvončekom Santa Clara de Indias a ctil by jej obetu.

Po jej obete sestra Clarineta požiadala o oslobodenie za jej vynikajúcu obetu, čo bola žiadosť zamietnutá. Hovorí sa, že keď zvonil prvýkrát, zvolal, aby bol prepustený, ako to urobila aj sestra Clarineta po tom, čo sa vzdala svojich očí.

9 - Matachines

Legenda o Matachinoch hovorí, že časť obyvateľov Machitánu, nazývaná Tamachín a Chitanam, známa ako Matachines, sľúbila, že ak Matachina (ich milovaný) bude mŕtvy, zomrú sami.

Keď prišli do mesta, išli do suka, kde im stará žena menom La Pita-Alegre povedala, že matachina je mŕtva, ale v noci ožila, pretože snívala, že je nažive.

La Pita-Alegre pokračovala v parfumovaní a kúpaní tela matachiny, aby ho mohli využívať degenerovaní a opití zákazníci. Tvárou v tvár tomuto scenáru si matematici odrezali ruky Pita-Alegre.

Matachines sa rozišli, rozhodli sa bojovať proti duelu na smrť, ale pred tým sa stretli s opíc Telele a Veľkou Rasquinagua, ochrancom lesa, ktorý sníval s otvorenými očami.

Týmto spôsobom im Rasquinagua sľubuje, že môžu zomrieť a vrátiť sa k životu, a dáva im nejaký talismany, aby vzkriesili.

Matachines súhlasia s týmto paktom a bojujú o smrť, ničia svoje telá mačetami. Keď sa vrátia k životu, vrátia sa ako hora a strom, ktoré sa časom navzájom poznajú a sú odhodlaní vrátiť sa na Machitán (Asturias, 1930).

10- Pôvod červenohnedého quetzalu

Quetzal je národný vták z Guatemaly a jeden z najviac impozantných vtákov v Amerike. Guatemalská legenda hovorí, že quetzal preletel nad španielskym dobyvateľom Donom Pedro de Alvarado, keď bojoval proti mayskému vodcovi Tecunovi Umanovi, aby ho ochránil.

Tecum Uman bol však zabitý a mayská ríša bola porazená v rukách Španielov. Hovorí sa, že brucho quetzalu je červené, pretože je to machanda s krvou Tecun Uman.

Hovorí sa tiež, že pieseň quetzalu je veľmi krásna, ale že quetzal ju nebude spievať, kým nebudú ľudia z Guatemaly úplne slobodní.

11 - Sihuanaba

Sihuanaba je duch, ktorý môže zmeniť tvar. Pri pohľade zozadu má obvykle telo atraktívnej ženy.

Dlhé vlasy, obyčajne nahé alebo na sebe iba tečúce biele šaty, priťahuje mužov pri kúpaní v noci. Žiadny človek naozaj nevidí svoju tvár (kôň alebo lebka), kým nie sú natoľko blízko, že sa nemôžu zachrániť.

Zdá sa, že Sinhunaba v Guatemale potrestá neveriacich mužov. Týmto spôsobom ich vezme na osamelé miesto, kde ich po strachu ochromí a ukradne ich duše. Túto legendu priniesli do Ameriky španielski kolonizátori, aby ovládli bláznivú populáciu (Hubbard, 2016).

Ostatné legendy z Guatemaly

V guatemalskom folklóre nájdete typické legendy z celej Ameriky, ako je plačiaca žena, kukačka, svetlo peňazí, chupacabra, cipitío, ciguapa a škriatkovia.

Tieto legendy sa zvyčajne používali ako stratégie na kontrolu populácie tým, že vyvolali strach, že v noci nebudú sami robiť nesprávne veci.

Väčšina guatemalských legiend bola vytvorená z kultúrneho mixu medzi indiánmi a indiánmi (Magazine, 2017).

Referencie

1. Asturias, MA (1930). Legendy z Guatemaly.
2. Hubbard, K. (23. júna 2016). O cestovaní. Získané zo stredoamerického folklóru a legiend: gocentralamerica.about.com.
3. Letona, S. (1. októbra 2015). Čo robiť v Guatemale. Získané od El Sombreron: quepasa.gt.
4. Časopis, QP (2017). Čo robiť v Antigue Guatemala. Získané z Legend of Guatemala: quepasa.gt.
5. Ocasio, R. (2004). Latim America Literatúra dvadsiateho storočia. V R. Ocasio, Literatúra Latinskej Ameriky (s. 70 - 71). Westport: Greenwood Press.
6. Prieto, R. (2000). Čítanie textu. V MA Asturias, Tales and legends (pp. 615 - 616). Paríž: Zbierka archívov.
7. Sanles, C. (1. januára 2016). Čo robiť v Guatemale. Získané z El Cadejo: quepasa.gt.