- Zoznam 6-stanza básní renomovaných autorov
- 1 - Ulice a sny
- 2 - Nové piesne
- 3 - Na príjemnej pláži
- 4- Jednota v ňom
- 5- Rhyme LIII
- Referencie
Nechávam vám zoznam básní so 6 básňami známych autorov, ako sú Vicente Aleixandre, Lope de Vega alebo Federico García Lorca. Báseň je kompozícia, ktorá využíva literárne zdroje poézie.
Báseň môže byť napísaná rôznymi spôsobmi, ale všeobecne je to verš. To znamená, že pozostáva z viet alebo viet napísaných na samostatných riadkoch a zoskupených do sekcií nazývaných stanzy.
Každý z týchto riadkov sa zvyčajne rýmuje so sebou, to znamená podobný samohlások, najmä v poslednom slove týchto riadkov, hoci to nie je pravidlo ani vo všetkých básňach. Naopak, existuje veľa básní bez rýmu.
Neexistuje ani pravidlo, ktoré určuje dĺžku básní. Sú veľmi dlhé alebo jednoriadkové. Štandardná dĺžka je však medzi tromi a šiestimi stanzami, dostatočne dlhá, aby sprostredkovala myšlienku alebo pocit prostredníctvom poézie.
Zoznam 6-stanza básní renomovaných autorov
1 - Ulice a sny
Dreamless City (Brooklyn Bridge Nighttime)
Na oblohe nikto nespí. Nikto nikto.
Nikto nespí.
Tvorovia mesiaca cítia a prenasledujú svoje chaty.
Živé leguány prídu skusiť mužov, ktorí nesnívajú
Ten, kto utečie so zlomeným srdcom, nájde okolo rohov
k neuveriteľnému krokodílovi, ktorý bol stále pod hrozivým protestom hviezd.
Nikto nespí pre svet. Nikto nikto.
Nikto nespí.
Na najvzdialenejšom cintoríne je mŕtvy muž
ktorý sa sťažuje tri roky
pretože má na kolene suchú krajinu;
a chlapec, ktorého dnes ráno pochovali, plakal tak veľa
že bolo potrebné zavolať psov, aby držali hubu.
Život nie je sen. Alert! Alert! Alert!
Padáme po schodoch, aby sme zjedli mokrú zem
Alebo lezieme na okraj snehu so zborom mŕtvych Jiřiny.
Ale neexistuje zábudlivosť ani sen:
živé mäso. Bozky kravaty ústa
v spleti čerstvých žíl
a ten, kto bolí jeho bolesť, bude bolieť bez odpočinku
a tí, ktorí sa boja smrti, ju budú niesť na svojich pleciach.
Jeden deň
Kone budú žiť v krčmách
a nahnevané mravce
Zaútočia na žlté nebo, ktoré sa ukrývajú pred kravami.
Iný deň
uvidíme vzkriesenie vypchatých motýľov
a stále kráčajú krajinou sivých húb a nemých lodí
uvidíme náš prsteň žiariť a ruže vytekajú z nášho jazyka.
Alert! Alert! Alert!
Pre tých, ktorí stále držia stopy pazúr a lejak,
na toho chlapca, ktorý plače, pretože nepozná vynález mosta
alebo tomu mŕtvemu človeku, ktorý už nemá viac ako hlavu a topánku,
musíte ich vziať na stenu, kde čakajú leguány a hady,
kde čakajú zuby medveďa,
kde čaká mumifikovaná ruka dieťaťa
a štetiny ťavej kože s prudkým modrým chladom.
Na oblohe nikto nespí. Nikto nikto.
Nikto nespí.
Ale ak niekto zavrie oči
Výprask ho, moje deti, výprask!
K dispozícii je panoráma so širokými očami
a horké vredy v ohni.
Nikto nespí pre svet. Nikto nikto.
Už som to povedal.
Nikto nespí.
Ale ak má niekto v noci v chráme prebytočný mach,
otvorte poklopy, aby som videl pod mesiacom
falošné poháre, jed a lebka divadiel.
Autor: Federico García Lorca
2 - Nové piesne
Popoludnie hovorí: „Túžim po tieni!“
Mesiac hovorí: „Yo, smäd po hviezdach!“
Krištáľová fontána požaduje pery
a vietor povzdychne.
Túžim po aróme a smiechu,
smäd po nových piesňach
bez mesiacov a ľalií,
a bez mŕtvych lásky.
Pieseň zajtra, ktorá sa trasie
do tichých bazénov
budúcnosti. A naplňte nádej
jeho vlny a jeho bahno.
Svetelná a pokojná pieseň
plné myslenia,
panna smútku a úzkosti
a panny snov.
Spievajte bez lyrického mäsa, ktoré sa plní
smiechu ticha
(kŕdeľ slepých holubov
hodený do tajomstva).
Spievajte, ktorá ide do duše vecí
a na dušu vetra
a nech si konečne odpočinie v radosti
večného srdca.
Autor: Federico García Lorca
3 - Na príjemnej pláži
Na príjemnej pláži
ktorým perly Turia ponúkli
jeho drobného piesku,
a pokryté krištáľovým morom Španielska,
Belisa bola sama,
kričať na zvuk vody a vĺn.
"Divoký, krutý manžel!"
oči vytvorili fontány, opakoval,
a more ako závistivé,
Išiel som na zem pre slzy;
a rád ich chytím,
drží ich v škrupinách a premieňa ich na perly.
«Zradca, kto ste teraz
v iných zbraniach a smrti odchádzate
duša, ktorá ťa zbožňuje,
a dáte vetrom slzy a sťažnosti,
ak sa sem vrátiš,
uvidíte, že som príkladom žien.
To v tomto zúrivom mori
Nájdem striedmosť od môjho ohňa,
ponúkajúca hra
telo do vody, nádej na vietor;
to nebude mať mier
menej ako v toľkých vodách toľko ohňa.
Ach tygr! Keby si bol
v tejto hrudi, kde si bol,
zomieram ja, zomrieš;
Mám viac oblečenia vo vnútornostiach
v ktorom uvidíte, že zabijem,
pre svoj život, svoj portrét ».
Bol už hodený, keď
delfín vyšiel s hlasným revom,
a ona, aby sa mu triasla,
otočil chrbtom k tvári a smrti,
hovorí: «Ak je to také škaredé,
Žijem a zomriem, koho si zlé želanie žela. “
Autor: Lope de Vega
4- Jednota v ňom
Šťastné telo, ktoré tečie medzi mojimi rukami,
milovaná tvár, kde premýšľam o svete,
kde sú vtipné vtáky skopírované ako utečenci,
letí do oblasti, kde sa na nič nezabudlo.
Váš vonkajší tvar, diamant alebo tvrdý rubín,
žiariť slnko, ktoré oslňuje medzi mojimi rukami,
kráter, ktorý ma privolá svojou intímnou hudbou
nerozlučné volanie vašich zubov.
Zomriem, pretože sa hádam, pretože chcem zomrieť,
pretože chcem žiť v ohni, pretože to vonku
nie môj, ale horúci dych
že ak sa k nemu priblíži, zhorí a zhlbuje moje pery.
Nechaj ma pozerať sa, zafarbené láskou,
tvoja tvár sčervenaná fialovým životom,
dovoľte mi vidieť hlboký krik vašich vnútorností
kde zomriem a vzdám sa života navždy.
Chcem lásku alebo smrť, vôbec chcem zomrieť
Chcem byť tebou, tvojou krvou, tou burácajúcou lávou
to zalievanie ohraničovalo krásne extrémne končatiny
tak pocítite nádherné hranice života.
Tento bozk na perách ako pomalý tŕň
ako more, ktoré odletelo do zrkadla,
ako jas krídla,
sú to stále ruky, prehľad vašich krehkých vlasov,
praskanie pomstychtivého svetla,
ľahký alebo smrteľný meč, ktorý mi hrozí na krku,
ale nikdy nemôže zničiť jednotu tohto sveta.
Autor: Vicente Aleixandre
5- Rhyme LIII
Tmavé lastovičky sa vrátia
ich hniezda visia na balkóne,
a opäť s krídlom k jeho kryštálom
hrajú, budú volať.
Ale tie, ktoré tento let brzdil
tvoja krása a moje šťastie premýšľať,
tí, ktorí sa naučili naše mená …
Tí … sa nevrátia!
Huňatá zimolez sa vráti
zo svojej záhrady stúpať na stúpanie,
a opäť večer ešte krajšie
jeho kvety sa otvoria.
Ale tie, skrútené rosou
ktorého kvapky sme sa traseli
a padajú ako slzy dňa …
Tí … sa nevrátia!
Vrátia sa z lásky vo vašich ušiach
ohnivé slová, ktoré majú znieť;
vaše srdce z jeho hlbokého spánku
možno sa zobudí.
Ale nemý a vstrebávaný a na kolenách
ako je Boh uctievaný pred jeho oltárom,
ako som ťa miloval …; vystúpte z háčika,
No … nebudú vás milovať!
Autor: Gustavo Adolfo Bécquer
Referencie
- Báseň a jej prvky: stanza, verš, rým. Obnovené z portálu portaleducativo.net
- Báseň. Obnovené zo stránky es.wikipedia.org
- Básne Federica García Lorca. Získané z federicogarcialorca.net
- Básne od Lope de Vega. Obnovené z poemas-del-alma.com
- Básne od Vicente Aleixandre. Obnovené z poesi.as
- Básne Gustava Adolfo Bécquera. Obnovené z poemas-del-alma.com