DERIVATÍVNE MORFÉMY: TYPY A ICH VLASTNOSTI, PRÍKLADY - LITERATÚRA - 2026

Tieto derivational morfémy sú tieto častice sa pridávajú do koreňa slova alebo slov odvodených Lexom na formu. Morfém je najmenšia jednotka jazyka s vlastným významom. Nedá sa rozdeliť na menšie lexikálne (so sémantickým obsahom) alebo gramatické (so syntaktickým obsahom) významové jednotky.

V prípade derivátových morfémov sa tieto kombinujú a vytvárajú zložité slová. Tieto typy slov majú sériu komponentov známych ako korene a prípony.

Koreň je základnou (konštantnou) časťou významu slova. Pripojenia sú prvky, ktoré sú pripojené ku koreňom a modifikujú ich význam vytvorením nových pojmov.

Proces zmiešania lexémov alebo koreňov s derivatívnymi morfémami je známy ako derivácia. Napríklad derivácie nádej, nádej, beznádej a beznádej majú ako spoločný prvok „nádej“, ktorá je koreňom. Medzitým zvyšné komponenty slova (anza, des, ado) predstavujú derivatívne morfémy.

Je dôležité poznamenať, že derivované morfémy nenaznačujú pohlavie, počet, osobu, čas ani spôsob vytvorenia nových slov. Obmedzujú sa na zásahy do derivácie av mnohých prípadoch na zmenu gramatickej kategórie nových pojmov.

Jeho proces je najproduktívnejší v španielskom jazyku, pretože sa premieta do rozšírenia slovnej zásoby.

Druhy a ich vlastnosti

-Prefixes

Predpony sú tie prvky, ktoré majú významovú hodnotu, ktorá predchádza koreňovej alebo inej predpone. Derivačný proces vytvárania nových slov pomocou tohto typu morfému je známy ako predpona. V španielčine pochádzajú z latinčiny a gréčtiny.

Predpony môžu byť negatívne, lokalizačné, časové, kvantitatívne a zosilňujúce. Negatívy naznačujú depriváciu alebo obťažovanie, lokatívny priestorový vzťah ako odľahlosť a časový časový vzťah ako posterioritu. Medzitým kvantitatívne vyjadrujú predstavu o množstve alebo veľkosti a zosilňovačoch, nadbytku alebo prevahe.

Existuje veľa predpon, ktoré sú súčasťou jazyka. Z ďalších derivatívnych morfémov tejto triedy môžeme uviesť: a (negácia), bi (dva), circum (okolo), proti (opozícii), infra (nižšie), inter (medzi), pre (predchádzajúce) a pro ( pred).

Na druhej strane existujú v španielčine niektoré latinské predpony, ktoré sa už za také nepovažujú. Dôvodom je to, že stratili schopnosť voľne sa kombinovať s inými slovami. Môžu byť uvedené v rámci tejto skupiny: abs (oddelenie), ad (blízkosť), es (zvonka alebo deprivácia) a / alebo (obťažovanie).

Príklady

• Predok (pred): predný, predný, predlaktie, predný.
• Anti (proti): neetické, nevzhľadné, antikoncepcia.
• Auto (auto): samoobsluha, sebakontrola, automobil.
• Bi (dva): dvojkomorové, dvojstranné, dvojmesačné, dvojjazyčné.
• Cent (sto): centimeter, sté výročie.
• Proti (proti): protinávrh, protiváha, časovka, počítadlo.
• S alebo s (s): koncept, súbor, súcit.
• Des (vrátiť späť, znížiť): rozvinúť, obrátiť, vrátiť späť, objaviť.
• Medzi (medzi): intertwine, baviť, pootvorený.
• Ex (cudzí): bývalý bojovník, vývozca, bývalý manželský partner.
• Hyper: hyperkalorický, hypertenzný, hyperaktívny.
• Homo (rovný): homograf, homosexuál, homogénny.
• Im, v (naopak): nevyhnutný, nevyhnutný, nezničiteľný
• Inter (medzi, medzi): tlmočenie, prerušenie, vloženie.
• Mal (zlé): nesprávne zaobchádzanie, malpensado (škodlivé), malvivir (zle žijú).
• Mono (jedno): monotónne, skateboard, jednokolejka.
• Para (spolu, s para): záchranár, polovojenský, paranormálny.
• Poly (veľa): polyglot, viacúčelový, polygamia.
• Pred (predtým): plánované, vopred zmontované, prehistorické.
• Pro (v prospech): navrhnúť, prohombre.
• Opäť (znovu, s intenzitou): opakujte, znovuzrodenie, znovu uvoľnite.
• Polo (stredný): polmesiac, poloboh, polotuhý.
• Pseudo (nepravdivé): pseudoveda, pseudovedec.
• Nadmerný (nadmerný, mimoriadny): vyrovnať sa, prekonať, prehnane.
• Čiastkové (nižšie): podzemné, podsvetie, podprúdové.
• Super (hore): supravodivé, superlatívne, superpalivo.
• Diaľkové (diaľkové): telekinéza, diaľkové ovládanie, telemetria.
• Uni (jeden): jednokomorový, unipolárny, univalentný.

-Suffixes

Prípony sú prípony, ktoré sú umiestnené za koreňom alebo inou príponou. Môžu vytvárať nové slová kombináciou gramatických kategórií (podstatné mená, slovesá a prídavné mená). Každá z týchto kategórií má vlastnú kombináciu prípon.

Prípony môžu byť zase aspekty a ocenené. Aspekty sa delia na nominály (podstatné mená), prídavné mená (prídavné mená) a slovné (slovesá).

Zatiaľ čo ocenenia môžu byť malé (ocenenie alebo súcit), augmentatívy (prebytok, výsmech), hanlivé (odpor, výsmech) a superlatívy (maximálna intenzita).

Napríklad medzi prípony, ktoré sa dajú použiť na vytvorenie prídavných mien, sú: bundo (intenzita), ble (kapacita) a al (patriace alebo relatívne). Podobne možno podstatné mená vytvoriť pomocou prípony aje (akcia alebo miesto), akcie (akcia) a anza (akcia, efekt alebo poloha).

Príklady

• Al (patriaci, vzťah): čiastočný, genitálny, mentálny, cerebrálny.
• Ado-away (pasívne, utrpenie): zničené, postavené, zábudlivé.
• Aryan (miesto, agent): svätyňa, bylinkár, podnikateľ, knihovník.
• Fóbia (strach z): klaustrofóbia, arachnofóbia.
• Gram (písomný): kardiogram, encefalogram, číselnýgram.
• Ism (systém, doktrína): islamizmus, žurnalistika, konformizmus.
• Itis (podráždenie, zápal): zápal stredného ucha, peritonitída, sínusitída.
• Ico-ica (súvisiaca s vedou): trigonometrická, logická.
• Sis (akcia, operácia, generalizácia): acidóza, nukleóza, trombóza.
• Ma (efekt, výsledok): opuchy, vety.
• Oológia (štúdium): oftalmológia, fyziológia, bakteriológia.
• Ina (diminutives): chiquilina.
• Druh (tlačené): logo,
• Tomía (rez): lobotómia, mastektómia.
• Ucho (hanlivý): hotelucho, handr.

-Interfixes

Interfixy sú segmenty umiestnené alebo umiestnené medzi koreňom a príponou. Napríklad slovo prach sa skladá z polv (root) -ar (interfix) -eda (prípona).

Teraz nie každý morfém nachádzajúci sa medzi koreňom a príponou je nutne prepojením. Sú chvíle, keď je to ďalšia prípona.

Praktickým spôsobom identifikácie interfixu je odstránenie konečného morfému zo slova. Ak tak má zostávajúci, má idiomatický význam, potom je to vzájomná súvislosť.

Ak nie, je to ďalšia prípona. V španielčine nemajú interfixy príliš sémantický obsah a niekedy sa môžu nachádzať aj medzi kmeňom a jeho predponou.

Príklady

V prípade interfixov ich možno nájsť slovami ako cursilada (curs-il-ada). V tomto prípade sa dá il považovať za interfix, pretože slovo cursil v španielčine neexistuje. Cursilada pochádza z banálneho, nie kurzilského. Preto zvyšok - ada - je derivátovou morfémou (transformačná transformácia).

Všimnite si kontrast so slovom stab (puñ-al-ada). V španielčine je slovo puñal, ktoré sa tvorí s koreňom puñ a morfémom al (kultúrna kultúra). V tomto prípade teda máme dve morfémy v rade, ktoré vykonávajú derivátové práce (al a ada).

-Circumfixes

Sú to prípony, ktoré obklopujú koreň. Sú známe ako nespojité, pretože sú kombináciou predpon a prípon, ktoré „zalomia“ koreň. Circums sú veľmi špecifické prípady pripevnenia. Vyskytuje sa veľmi zriedka vo väčšine svetových jazykov.

Príklady

V španielskom jazyku existujú prípady, ktoré nasledujú procesy obchádzania. Príkladom toho je slovo francúzština. Zvyčajne sa skladá z a-root-ar, pričom koreňom je francúzske slovo. Táto štruktúra je dôkazom prechodu z francúzštiny do francúzštiny skrz obvody.

Rovnaký prípad sa vyskytuje v des-root-ar štruktúrach na generovanie termínu lúpanie. Rovnakým spôsobom je tento proces viditeľný aj v štruktúre, ktorá je základom pre generovanie toho, že slovo sa zašpiní.

Referencie

1. Martin Camacho, JC (2005). Odvodenie: Predpony, prípony a interfixy. Madrid: Liceus, Servicios de Gestión y Comunicación SL
2. Grassi, M. (2007). Morfologické označenie korpusu španielskeho jazyka. Vo Virginii B., Serrana C., Sylvia C., Mariela G., Marisa M. a Ma Dolores M. (redaktori), Estudios de linguística Hispánica, str. 146-147. Cádiz: UCA Publications Service.
3. Xunta de Galicia. (s / f). Štruktúra slova. Prevzaté z
4. González Martín, A. (2013). Latinské poznámky. Madrid: Bubok.
5. Muñoz-Basols, J., V, N., Inma a T., Lacorte, M. (2016). Úvod do súčasnej hispánskej lingvistiky: teória a prax. New York: Routledge.
6. Orozco Turrubiate, JG (2007). Grécke etymológie. Naucalpan de Juárez: Pearson Education.
7. Guzmán Lemus, M. (2004). Predpony, prípony a lekárske výrazy. Mexiko: Plaza y Valdes SA