MARÍA MERCEDES CARRANZA: BIOGRAFIA, ŠTÝL, PRÁCE, FRÁZY - BIOGRAFIE - 2025

María Mercedes Carranza (1945-2003) bola kolumbijskou spisovateľkou, básnikkou, spisovateľkou poviedky a novinárkou, ktorá sa tiež vyznačovala literárnou kritikou a propagáciou kultúry. Jeho práca bola súčasťou generácie Rozčarovaná generácia, ktorá sa vyznačuje vypovedaním politiky času a zlým zaobchádzaním so študentmi a roľníkmi.

Carranzova literatúra vynikala tým, že bola hlboká a premyslená. Autorka jej dala určitý filozofický charakter a niektoré otázky týkajúce sa života. Vo svojej práci boli bežné témy týkajúce sa života, konca existencie, lásky, sklamania a žien.

Obrázkové auto Julián Lineros prostredníctvom www.elespectador.com/html/i_portals/index.php

Literárne dielo tohto spisovateľa nebolo rozsiahle a bolo väčšinou zamerané na poéziu. Najvýznamnejšie tituly boli: Obávam sa, Hello, osamelosť; Lusky, spôsoby srdcového rytmu a pieseň múch. María Mercedes Carranza mala dôležitú účasť v tlačených médiách Kolumbie.

životopis

Narodenie a rodina

María Mercedes sa narodila 24. mája 1945 v Bogote a pochádzala z kultivovanej rodiny s dobrým sociálno-ekonomickým postavením. Jeho otcom bol spisovateľ a básnik Eduardo Carranza Fernández a jeho matka sa volala Rosa Coronado. Mal dvoch bratov, Ramira a Juana Carranzu Coronada.

Detstvo a štúdium

Prvých šesť rokov svojho života žil v rodnej Kolumbii a v roku 1951 odišiel so svojou rodinou do Španielska, pretože jeho otec získal pozíciu kultúrneho veľvyslanca. Tam študoval základnú školu, začal komunikovať s literatúrou a vyrastal počúvaním príbehov svojej veľkej tety, spisovateľky Elisy Mujice.

Universidad de los Andes, Bogota, študijné miesto Marie Mercedes Carranzy. Zdroj: Leandro Neumann Ciuffo, prostredníctvom Wikimedia Commons

V trinástich rokoch sa vrátil do Kolumbie, aby pokračoval v stredoškolskom a stredoškolskom vzdelávaní. Je potrebné poznamenať, že proces adaptácie Carranzy nebol ľahký. Potom odišiel študovať filozofiu a listy do Madridu, ale ukončil vysokoškolské štúdium na Universidad de los Andes v Bogote.

Prvé úlohy

Logo spoločnosti El Nuevo Siglo, aktuálny názov denníka El Siglo, v ktorom publikoval Carranza. Zdroj: Pozri stránku autora, prostredníctvom Wikimedia Commons

María Mercedes Carranza vstúpila do sveta práce a literatúry už v mladosti. V roku 1965 začala pracovať v novinách El Siglo ako koordinátorka stránky s literárnym obsahom „Vanguardia“. Publikácia bola oknom pre nových autorov, aby vystavili svoje texty a dosiahli uznanie.

Carranza a láska

V polovici šesťdesiatych rokov sa Carranza stretla s novinárom a právnikom Fernandom Garavitom a začali milostný vzťah. Začiatkom sedemdesiatych rokov sa vydali, ale iba v občianskych veciach, tak sa María Mercedes rozpadla s rodinnou vládou náboženského manželstva. Pár mal dcéru, ktorú nazvali Melibea.

Profesionálny rast

Výrazne sa rozvinul profesionálny život María Mercedes Carranza. V roku 1975 bola spolu so svojím manželom Fernandom riaditeľkou časopisu Estravagario v novinách El Pueblo de Cali. Neskôr pracoval v publikácii Nueva Frontera, ktorá bola zodpovedná za redakčné oddelenie.

Literárna žila tohto intelektuála ju viedla k publikovaniu jej básnických diel. Takto sa v roku 1983 bojím o štyri roky neskôr ahoj, osamelosť vyšla najavo. Obe diela boli výrazné a intenzívne a ich obsah vychádzal z úvah o existencii.

Ďalšie činnosti autora

Carranza venovala svoj život propagácii kolumbijskej kultúry, a preto uskutočňovala rôzne aktivity, aby oslovila široké publikum. Jedným z jej najväčších úspechov ako kultúrnej aktivistky bola jej účasť na vytvorení Casa de Poesía Silva v roku 1986. Tam pôsobila ako režisérka až do konca svojich dní a organizovala literárne workshopy.

Vlajka strany M-19, kde bola aktívna Carranza. Zdroj: Jolle, prostredníctvom Wikimedia Commons

Spisovateľka vedela, ako efektívne a rázne rozvíjať svoju prácu ako novinárka, kultúrna propagátorka a spisovateľka. V rokoch 1988 až 1991 vydal Poemas, sborník; Osobná antológia, poetická antológia a kompletná práca. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa zúčastnila Národného ústavného zhromaždenia po tom, ako bola zvolená Demokratickou alianciou M-19.

Posledné roky a smrť

Autorka vždy zostala dôsledná vo svojom literárnom povolaní. Medzi jeho najnovšie publikácie patria: Cesty srdca, Láska a srdce a Pieseň múch. Carranza a jeho rodina boli unesení svojim bratom Ramirom Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC).

Od tejto tragickej udalosti sa začalo zhoršovať fyzické, psychologické a emocionálne zdravie spisovateľa. Spadla do hlbokej depresie, a preto musela byť liečená. 11. júla 2003 sa María Mercedes Carranza spáchala samovraždu po požití predávkovania antidepresívami.

Štýl

Carranzov literárny štýl bol charakterizovaný použitím kultivovaného, ​​intenzívneho a živého jazyka. Jeho básne boli plné výraznosti a filozofického obsahu, čo viedlo čitateľa i básnika k tomu, aby uvažovali a pýtali sa na život, koniec existencie, lásku a osamelosť.

Ironický tón bol v jeho dielach prevládajúcim prvkom, nuansou, pre ktorú priviazal mnohých svojich čitateľov.

hry

poézie

- Vaina a ďalšie básne (1972).

- Obávam sa (1983).

- Ahoj osamelosť (1987).

- Lusky, antológia (1987).

- Básne, zborníky (1988).

- Personal Anthology (1989).

- Poetic Anthology (1990).

- Dokončené práce (1991).

- Spôsoby úpadku srdca (1993).

- Láska a srdcový zlom (1994).

- Z lásky a srdca a iných básní (1995).

- Pieseň múch (1998).

- María Mercedes Carranza (1999).

- in memoriam María Mercedes Carranza 1945 - 2003 (posmrtné vydanie, 2003).

- vlasť a ďalšie ruiny (posmrtné vydanie, 2004).

- Kompletná poézia a päť neuverejnených básní (posmrtné vydanie, 2004).

- Kompletná poézia (posmrtné vydanie, 2010).

Iné publikácie

- Nová kolumbijská poézia (1972).

- Sedem mladých rozprávačov (1972).

- Estravagario (1976).

- Antológia kolumbijskej detskej poézie (1982).

- Carranza od Carranza (1985).

Stručný popis niektorých jeho diel

Vaina a ďalšie básne

Bolo to prvé dielo, ktoré publikovala, av ňom nechala poetickú značku, ktorá ju sprevádzala počas celej literárnej kariéry. Autorka vykreslila jej vnímanie života a krajiny pomocou precízneho, premysleného jazyka, pridaním sarkazmu a niekedy pesimizmu do veršov.

Ahoj osamelosť

Toto dielo bolo tretím vydaním Carranzy. Prostredníctvom básní v tejto knihe pozval čitateľov, aby sa ponorili na cestu, na ktorej mali dobré a zlé miesto. Svojím zvyčajným kultivovaným, presným a výstižným jazykom prenikol do hlbín osamelosti, absencie, zlyhania a lásky.

Z lásky a srdca

Bola to jedna z najznámejších publikácií María Mercedes Carranza, v ktorej používala jazyk bez rétoriky a výraznosti. Ako už názov napovedá, verše súviseli s príchodom lásky a pominuteľnosťou, s ktorou môže zmiznúť. Existovali zážitkové vlastnosti.

Pieseň múch

Bolo považované za jedno z najhlbších a filozofických diel kolumbijského spisovateľa. Základnou témou bol koniec života, ktorý vyvinul porovnaním, otázkami a metaforami. Spisy boli charakterizované tým, že boli krátke a používali symboly ako vietor, voda, zem a osamelosť.

Fragmenty niektorých jeho básní

"Bojím sa"

Pozri sa na mňa: vo mne prebýva strach.

Po pokojných očiach v tomto tele, ktoré miluje:

strach.

Strach z úsvitu, pretože je to nevyhnutné

slnko vyjde a musím to vidieť,

keď stmavne, pretože zajtra nemusí vyjsť.

Dávam pozor na záhadné zvuky v tomto dome

ktorý sa zrúti a duchovia,

tiene ma obklopujú a

Bojím sa.

Snažím sa spať so zapnutým svetlom

a ja robím, ako to dokážem s kopijami,

brnenie, ilúzie.

… Nič ma upokojuje alebo neochladí:

ani toto zbytočné slovo ani táto vášeň lásky,

ani zrkadlo, kde už vidím svoju mŕtvu tvár.

Počujte ma dobre, hovorím nahlas:

Bojím sa".

„Tu medzi nami“

„Jedného dňa napíšem svoje spomienky,

Kto nerešpektuje neúctu?

A tam to bude všetko.

Lak na nechty bude zamiešaný

s Pavese a Pavese

s ihlami a

ako iný trhový účet …

Kde musíte získať najviac bodov

dôležité si pamätám obed

ktokoľvek príde

srdce artičoku,

list po liste.

A zvyšok,

Vyplním chýbajúce stránky

s tou spomienkou, ktorá ma čaká medzi sviečkami,

veľa kvetov a odpočinok v pokoji “.

"Vlasť"

„… Ako keby nič, ľudia prichádzajú a odchádzajú

cez zničené izby,

milujú sa, tancujú, píšu listy.

Často zapískajú guľky alebo je to vietor

ktorý píska cez drážku.

V tomto dome žijúci spánok s mŕtvymi,

napodobňujú svoje zvyky, opakujú svoje gestá

a keď spievajú, spievajú svoje zlyhania.

V tomto dome je všetko zničené

objatie a hudba sú v troskách,

osud, každé ráno, smiech je zrúcanina;

slzy, ticho, sny.

Okná ukazujú zničenú krajinu,

zmes mäsa a popola v tvári,

v ústach sa slová premieňajú strachom.

V tomto dome sme všetci pochovaní nažive “.

"Báseň srdca"

„Teraz v hodine srdca

a bez ružovej ľahkosti, ktorú túžba dáva.

Jeho kroky a gestá plávajú.

Úžasný úsmev, takmer bez úst,

tie slová, ktoré neboli možné.

Otázky, ktoré len bzučali ako muchy

a jeho oči, studený kúsok modrého mäsa …

Sny, vždy sny.

Aké špinavé je svetlo tejto hodiny,

ako zamračená spomienka na to málo, čo zostáva

a aké drobné bezprostredné zabudnutie! “.

„Slová sú zbytočné“

„Zradcom som sa dnes rozhodol

Utorok 24. júna,

zavraždiť pár slov.

Priateľstvo je odsúdené na zánik

na hranicu, pre heretikov;

šibenica je pohodlná

milovať nečitateľné;

odporný klub by nebol zlý,

za odpadlíka, za solidaritu;

gilotína ako blesk,

musí zasiahnuť bratstvo;

sloboda zomrie

pomaly a bolestivo …

Esperanza už zomrel;

viera bude trpieť plynovou komorou …

Nemilosrdne zastrelím civilizáciu

za jeho barbarstvo; hemlock pije šťastie … “.

„Dajte si hlavu“

„Keď prestanem premýšľať

jej stav a pozri sa na jej tvár

špinavý, pegochenta,

Myslím, že to

je čas, aby som nestratil

plus ten, ktorý toľko stratil.

Ak je pravda, že niekto

povedal, nech sa hovorí slovo a ty si sa stal klamárom,

suka, tvrdohlavá, je čas

odstrániť jej make-up

a začať pomenovať … “.

"Cudzinci v noci"

„Nikto sa nikomu nedíva do očí,

podozrenie zo severu na juh

medzi úsmevmi a starostlivými zdvorilosťami.

Zamračený vzduch a strach

vo všetkých chodbách a výťahoch, v posteliach.

Padá lenivý dážď

ako povodeň: mesto sveta

kto nebude poznať radosť.

Mäkké pachy, ktoré vyzerajú ako spomienky

po toľkých rokoch, že sú vo vzduchu.

Mesto napoly hotové, vždy vyzerá ako niečo

ako dievča, ktoré začína menštruovať,

neisté, bez krásy.

Terasy z 19. storočia s muškáty

kde staré dámy stále slúžia čokoláde;

nájomné terasy

v ktorom špina a bolesť … “.

frázy

- „Slovo„ ja “zostáva tým istým, pretože je smutná, pretože kvôli svojej krutej osamelosti vyhlasujem najhoršie smútok: bude so mnou žiť až do konca.“

- „Bajka môjho detstva je tkaná svojimi legendami a príbehmi; s ňou som objavil moc slova “. (Potvrdenie básnika vo vzťahu k jej starej matke Elise Mujica).

- „Čas plynie, bozk nie je nič viac ako bozk.“

- "… Umrieť ako veľkí, zomrú: pre sen, ktorý sa len odvážia snívať …".

- "… A moje kroky budú vždy v labyrinte, ktorý vysledujete."

- „Aké špinavé je svetlo tejto hodiny?

- „Stretli sa za kožou, na chvíľu bol svet presný a láskavý a život bol niečo viac ako len pustý príbeh. Potom a predtým a teraz a navždy. Všetko to bola hra nepriateľských zrkadiel “.

- „V tesnej tme svojho srdca, kde všetko prichádza už bez kože, hlasu alebo rande, sa rozhodne hrať za svojho vlastného hrdinu …“.

- „Keď som sa vrátil, stále som si hrával s bábikami a nevedel som, ako sa narodili deti. Opustil som Španielsko a moje detstvo a cítil som strašnú kultúrnu nostalgiu, ktorej som čelil rozhodnutiu patriť do Kolumbie. “

- „Tento dom s hrubými koloniálnymi múrmi a nádvorím azaliek veľmi devätnásteho storočia sa zrútil niekoľko storočí …“.

Referencie

1. Cobo, Juan. (S.f.). Maria mercedes. Kolumbia: Other Party Corporation. Obnovené z: otraparte.org.
2. Bermúdez, G. (2009). Na piesni múch od María Mercedes Carranza. Kolumbia: Vandarte. Získané z: leerliteraturacolombia.blogspot.com.
3. Maria Mercedes Carranza. (2019). Španielsko: Wikipedia. Obnovené z: es.wikipedia.org.
4. Maria Mercedes Carranza. (2017). Kolumbia: Banrepcultural. Obnovené z: encyclopedia.banrepcultural.org.
5. Maria Mercedes Carranza. (2016). (N / a): Spisovatelia. Obnovené z: writers.org.