NAHUATLSKÁ LITERATÚRA: HISTÓRIA, CHARAKTERISTIKA, PREDSTAVITELIA - LITERATÚRA - 2026

Nahuatl literatúry zahŕňa všetky literárne produkciu v Nahuatl, jazyk obyvateľov údolia Mexika a jeho okolia v čase dobytie. Nazýva sa aj staro mexický jazyk. Poetická tvorba nahuatskej literatúry bola hojná a vysoko populárna výrečnosť.

Všetci kronikári súhlasia s tým, že sa týmto spôsobom prenášali kódy morálneho života a správneho sociálneho správania. Kolektívna pieseň, takmer vždy sprevádzaná tancom, bola prostriedkom šírenia poetickej tvorby. Najvyššie vrstvy spoločnosti (vládcovia, bojovníci, kňazi) tvorili a propagovali diela.

Táto bohatá výroba sa zväčša stratila po príchode Španielska; Záujem o ovládnutie dobyvateľov bol silnejší ako záujem o zachovanie. Obsah však zostal v pamäti pôvodných pozostalých.

V tajnosti pokračovala ústna tradícia prenosu predkov medzi mezoamerickými osadníkmi. Neskôr niektorí misionári začali zhromažďovať všetky tieto piesne. Niekedy ich napísali Indiáni a iní ich diktovali, pričom si zachovali časť tohto kultúrneho dedičstva.

Pôvod a história

Predhispánska nahuatlská literatúra

Predhispánska nahuatská literatúra, rovnako ako iné staroveké literatúry, bola ústne prenášaná po celé generácie.

V starovekom Mexiku sa hovorené slovo alebo ústna tradícia posilňovali použitím maľovaných kníh, v ktorých sa zachovala pôvodná história a náboženstvo a odovzdávali ich generácie.

Ľudia Mixtec a Aztec, hovoriaci Nahuatl, mali tiež veľmi efektívny systém písomnej komunikácie prostredníctvom kombinácie obrazových a fonetických prvkov.

Na druhej strane niektorí odborníci poukazujú na to, že pred príchodom Španielov si kultúra Nahua už vyvinula ukážky, ktoré možno považovať za divadelné.

Nahuatlská literatúra po dobytí

Keď Španieli dobyli Mexiko a založili kolóniu Nueva España, jej pôvodné obyvateľstvo sa snažilo zachovať svoju stáročnú literárnu tradíciu.

Nahuatl v Strednom Mexiku používal symboly, ako sú piktogramy a ideogramy, a výnimočne fonetické glyfy. Písomné texty slúžili na udržanie ústnej tradície.

Keďže gramotnosť bola po stáročia významnou črtou domorodých elít, niet divu, že veľmi skoro prijali rímsku abecedu a použili ju na svoje vlastné účely.

Najmä pre Nahuatl v strednom Mexiku im tento „nový“ systém umožnil písať o veciach podrobne a esteticky náročným spôsobom. Čítali tiež všetko, čo si museli zapamätať v minulosti.

Už v polovici 16. storočia začali nahuatskí autori alebo zákonníci používať rímsku abecedu.

Postupom času vytvorili iný druh literatúry, ktorá sa výrazne líšila od predhispánskeho obrazového a ústneho typu, ako aj od európskeho, hoci bola zakorenená v oboch.

vlastnosti

Obmedzené literárne žánre

Od predhispánskej tradície sa dajú rozlíšiť dva hlavné typy literárnych žánrov: cuícatl a tlahtolli. Prvý termín prekladá pieseň, báseň alebo pieseň. Na druhej strane slovo tlahtolli znamená slovo, príbeh alebo reč.

Ústna tradícia

Rovnako ako všetky predhispánske kultúry, aj v začiatkoch bola nahuatská literatúra ústne prenášaná. Merač aj rytmus použitý v kompozíciách boli teda skonštruované tak, aby uľahčovali zapamätanie.

Podpora písania

V určitom okamihu svojho kultúrneho rozvoja zaviedla civilizácia Nahuatl použitie kodexov alebo kníh. Boli vyrobené zo špeciálneho papiera, ktorý sami vyrobili zo stromovej kôry, kožených alebo bavlnených prúžkov.

Aj keď bolo toto piktografické písmo ťažké interpretovať, kňazi a mudrci ho využívali ako podporu pri systematickom ústnom prenose nahuatlskej literatúry.

Témy diel

Jednou z vynikajúcich charakteristík v predmetoch bola religiozita. Bol to najvyšší individuálny a štátny dôvod ich života. Cítili sa ako ľudia, ktorých si vybrali bohovia, aby ich uctievali.

Takto podriaďovali túto religiozitu ostatným témam. Vo svojich epických básňach ocenili víťazstvá svojich bohov a vo svojich tlahtolli odovzdali vedomosti a morálne normy, aby žili podľa Božích zákonov.

Rovnako verili, že úctyhodnú smrť v boji dobre uznávajú ich božstvá. Verili tiež v existenciu posmrtného života po smrti. Tieto dve myšlienky boli vo svojej umeleckej tvorbe opakujúcimi sa témami.

Zástupcovia a vynikajúce diela

Nezahualcóyotl (1402-1472)

Tento veľký tlamatinime (múdry človek) Texcoca bol uznaný jeho ľudom za množstvo architektonických diel vybudovaných počas jeho mandátu a za súbor zákonov a inštitúcií štátu, ktorý opustil ako odkaz. Medzi básne, ktoré sa pripisujú Nezahualcóyotlu, možno uviesť:

- In chololiztli (Let).

- Ma zan moquetzacan (Vstaň!).

- Nitlacoya (je mi smutno).

- Xopan cuicatl (Jarná pieseň).

- Ye nonocuiltonohua (som bohatý).

- Zan yehuan (On sám).

- Xon Ahuiyacan (buď veselý).

Tochihuitzin Coyolchiuhqui (koniec 14. storočia - polovica 15. storočia)

Tochihuitzin Coyolchiuhqui bol kicaní (básnik / spevák), ktorý vládol Teotlalcingovi. Témy jeho básní súviseli s myšlienkami, ktoré mal o živote.

Medzi básne pripisované Tochihuitzinovi patria: Zan Tontemiquico (Prichádzame osamotení) a Cuicatl Anyolque (prežili ste pieseň).

Ayocuan Cuetzpalin (koniec 15. storočia - začiatok 16. storočia)

V odborných posudkoch sa Ayocuan označuje ako teohua (kňaz). Vo svojich skladbách spieval na stručnosť ľudského života.

Vedci jeho práce mu pripisujú básne Ma Huel Manin Tlalli (nech má Zem zostať navždy), Ayn Ilhuicac Itic (Z nebies), Huexotzinco Icuic (obkľúčený, nenávidený, Huexotzinco bude).

Tecayehuatzin (približne druhá polovica 15. storočia - začiatok 16. storočia)

Tecayehuatzin bol vládcom spoločnosti Huexotzinco a pripomína si jeho poetickú frázu „Kvet a pieseň je to, čo umožňuje naše priateľstvo.“

Básne Tla Oc Toncuicacan (teraz spievajme), Tlatolpehualiztli (začiatok dialógu) a Itlatol Temiktli (sen slova) sa mu pripisujú.

Referencie

1. Garibay K., AM (s / f). Nahua literatúra. Prevzaté z adresy mexica.net.
2. Heyworth, R. (2014, 17. september). Chicomoztoc: rodisko Mexika. Prevzaté z uncoveredhistory.com.
3. Univerzita grófa. (s / f). Nahuatl a mayská literatúra. Prevzaté z universidaddelconde.edu.mx.
4. Artehistória (2017). Literárne žánre v Nahuatle. Prevzaté z artehistoria.com.
5. Guzman, OL (2013, 23. mája). Tlahtocuicayotl: Moje dlhé monológy. Bloomington: Xlibris Corporation.
6. Aguilar Moreno, M. (2007). Príručka k životu v aztéckom svete. New York: Oxford University Press. Tuck, J. (2008, 9. októbra). Nezahualcoyotl: kráľ filozofa Texcoca (1403–1473). Prevzaté zo stránky mexconnect.com.
7. Corona Damián, D. (2017, 10. novembra) Tecayehuatzin, kráľ básnika Huejotzinga. Prevzaté zo stránky centrodigital.net.
8. Barnett, RA (2011, 15. augusta). Bola aztécka nahuatská literatúra španielskym vynálezom? Preklad a evanjelizácia. Prevzaté zo stránky mexconnect.com.
9. Keen, B. (1990). Aztécký obraz v západnom myslení. New Brunswick :: Rutgers University Press.
10. Hart, SM (1999). Sprievodca španielsko-americkej literatúry. Londýn: Temža.
11. Dresler, W .; Fahmel, B. a Noack, K. (2007). Kultúry v pohybe: Príspevky k transformácii etnických identít a kultúr v Amerike.
    Mexiko: UNAM.