PRIAMA REČ: CHARAKTERISTIKA A PRÍKLADY - LITERATÚRA - 2026

Priama reč je, keď je správa verne alebo v texte doslovne, je najspoľahlivejší spôsob, ako sa odkazovať na reč vydané. Aby sme to mohli graficky vyjadriť, musíme využiť dialógové riadky.

V prípade, že nám myšlienka nepatrí, úvodzovky ("") sa používajú na to, aby sme pochopili, že to nie je naša vlastná myšlienka a že nie sme zapojení do jej autorstva. Jasným príkladom je: „Simón Bolívar vyjadril:„ Byť bez štúdií je neúplnou bytosťou. “

Príklad citácie autora s úvodzovkami. Zdroj: FerEstrada, z Wikimedia Commons

Ďalším spôsobom, ako definovať tento typ diskurzu, je nasledujúci: je to spôsob, akým si dvaja alebo viacerí jednotlivci vymieňajú správy v danom čase a priestore. Je na prepisovateľovi, aby presne reprodukoval myšlienky rečníkov, ich myšlienky a dokonca aj emócie.

etymológia

Pôvod slova diskurz pochádza z latinského slova discursus, čo znamená „séria slov s logickou a gramatickou súdržnosťou, s ktorou sa prejavuje to, čo je cítené alebo myslené“.

Berúc do úvahy jeho etymológiu sa rozumie, že reč je syntaktický vzťah postupnosti slov vysielaných jednotlivcom na vyjadrenie správy; samozrejme používať známy jazyk.

druhy

Rovnako ako existuje priama reč, máme aj nepriamu reč, ktorá sa týka emisie správ, ale s odlišným výkladom. Prejavy je možné klasifikovať podľa ich zámerov a cieľov, ktoré chcú dosiahnuť.

Podľa toho, čo už bolo vysvetlené, existujú dva typy diskurzov: rozprávanie, ten, ktorý ukazuje fakty príbehu a jeho charaktery, či už skutočné alebo fiktívne; a argumentáciu, prostredníctvom ktorej sa navrhujú prídely a logické vysvetlenia s cieľom presvedčiť partnera.

Expozičné, reklamné a informačné vystúpenia sú tiež súčasťou ponuky. V dôsledku toho sa všetky môžu stať priamymi alebo nepriamymi podľa momentu ich reprodukcie a času a priestoru ich emisie.

vlastnosti

Hlavné charakteristiky priamej reči sú:

Subjektivita

Odosielateľ podáva správu podľa toho, čo cíti a čo myslí. V prípade, že je napísaný, váš zásah je označený pomlčkou a / alebo úvodzovkami (podľa okolností). Tam je rozprávač, ktorý mlčí a dáva postave priestor a čas na priame vyjadrenie.

Špecifikácia času a priestoru

Pri vysielaní priamej reči sa používajú slová a frázy, ktoré označujú súčasný čas reprodukcie správy (v tejto chvíli, tu, teraz, dnes, dnes). Okrem toho sa musí uviesť miesto, kde hovorcovia hovoria.

prirodzenosť

Vo všetkých priamych prejavoch musí byť dialóg alebo výmena správ plynulá, jasná, presná a výstižná. Žiadny tlak, tj úplne a úplne spontánne, je skutočnou kópiou toho, čo účastníci povedali.

výrečnosť

Výkriky a otázniky sa používajú, pretože emócie, myšlienky a pocity odosielateľov vyjdú ako spôsob, ako prinútiť prítomných, aby cítili silu toho, čo sa hovorí.

vernosť

Základným cieľom priamej reči je verná interpretácia slova druhého, aby sa predišlo nedorozumeniam, a teda aj klamlivému vyjadreniu toho, čo hovorí odosielateľ, takým spôsobom, aby ho prijímateľ prijal bez akýchkoľvek zmien.

Príklady

Príklad 1

Gerardo: Dobrý deň, Matías! Ako ste sa dostali na Patologickú konferenciu?

Matías: Prvých tridsať minút bolo zaujímavé! A od tej doby to bolo nudné. Je to tak, že druhý vystavovateľ nedal nohu s loptou, takže som využil spanie.

Gerardo: Si vždy taký spontánny, potom mi dáš svoje poznámky. Uvidíme sa po škole.

Matías: Iste, nezabudnite spať, ak sa trieda nudí … ha ha ha! “.

Tento prípad vyplýva z grafického vyjadrenia priamej reči z hľadiska použitia dialógu a niektorých pravopisných znakov, okrem toho sa prejavuje prirodzenosť účastníkov.

Príklad 2

„Po odchode od lekára ma Eugenia zavolala a povedala:„ Výsledky testu boli pozitívne, takže pre Federica pripravím prekvapenie. Poviem mu, že za sedem mesiacov bude otcom. Už mám dva mesiace, priateľ, som tak šťastný! “.

V tomto príklade sa úvodzovky používajú na objasnenie toho, kto je autorom toho, čo sa hovorí, ako skutočnej kópie toho, čo vyjadruje.

Príklad 3

„- Bol som hore celú noc. Medzi hlukom ulice a hlukom mojej mysle som nemohol zaspať okom.

- Musíte upokojiť priateľa, nechať všetko prúdiť a ten život vám dá odpovede.

„Viem, priateľ, ale tma, v ktorej som, mi neumožňuje vidieť svetlo.“ Ďakujem za tvoju podporu.

- Vždy budem pre teba. “

V tomto príklade sa používajú riadky (-) - ktoré si ľudia zvyknú zamieňať so skriptami - typické pre naratívne texty, keď autor chce naznačiť účasť postáv na jeho príbehu.

Rozdiely s nepriamou rečou

Ako už bolo uvedené, je známe, že existuje priamy a nepriamy diskurz. Prvá sa týka vernej kópie toho, čo povedal hovorca, zatiaľ čo druhá sa týka interpretácie správy odosielateľa.

Potom je vhodné zistiť jasné rozdiely, ktoré existujú medzi týmito dvoma prejavmi:

- V priamej reči je postava tá, ktorá má slovo, ich účasť je naznačená prostredníctvom dialógového skriptu alebo pomocou úvodzoviek. V prípade nepriameho rozprávač je ten, kto má a interpretuje každú akciu alebo myšlienku. V dôsledku toho sa už nepoužívajú spojovníky ani úvodzovky.

- Naživo sa používajú referenčné slovesá, ktoré obmedzujú účasť tlmočníka a môžu ísť pred alebo na konci ich zásahu. V prípade nepriamej reči sú tieto slovesá umiestnené pred vetou, ktorá vyjadruje, čo charakter hovoril.

- Slovesá sa v súčasnosti vyskytujú priamou rečou, pretože označujú čas, v ktorom postava hovorí. Naopak, v nepriamej reči sú slovesné časy spojené s intervenciou rozprávača pri rozprávaní príbehu. Spravidla sa používajú v minulom čase.

- Pri živej šou sa tón používaný charakterom posudzuje a rešpektuje, pretože sa reprodukuje ich zásah alebo účasť. Vypravca nepriamo odhaľuje to, čo postavy hovorili v priamej reči, preto sú potlačené výkriky alebo otázniky, ktoré môžu vyjadrovať emócie.

Referencie

1. Priama a nepriama reč. (2018). (N / a): Wikipedia. Obnovené z: wikipedia.org
2. Žiarenie slova reč. (2018). (Čile): Etymológia Čile. Obnovené z: etimología.dechile.net
3. Druhy prejavov. (2017). (Neuvádza sa): Druhy. Obnovené z: typesde.com
4. Mendoza, I. (2013). Charakteristika priameho a nepriameho jazyka. Mexiko: Utel. Obnovené z: Utel.edu.mx
5. Brazeiro, P. (2009). Porovnávacia tabuľka priameho a nepriameho jazyka. (N / a): Jazyk v akcii. Obnovené z: lenguaenaccion.wordpress.com