ŠTOKHOLMSKÁ KONFERENCIA: ZÁZEMIE, KRAJINY, BODY - HISTÓRIE - 2024

Conference Štokholm (1972), oficiálne nazvaný Konferencie OSN o životnom prostredí, bol prvý veľký medzinárodný kongres zvolal zaoberať sa životným prostredím. Táto konferencia sa konala vo švédskom hlavnom meste, ktoré jej dalo meno, v júni 1972.

Po skončení druhej svetovej vojny vzrástol záujem o životné prostredie a jeho vzťah k ľudským bytostiam. Po prvé, kvôli odpadu, ktorý by mohla jadrová energia vytvárať, potom kvôli dôsledkom rastúceho využívania pesticídov a nakoniec kvôli strate biodiverzity, ku ktorej došlo.

zdroj:; Autor: Wilfried Huss / Anonymous - Modifikácie Denelson83, Zscout370 a Madden .. Spojené štáty (1962) Vlajkový kód a predpisy Spojených národov v znení zmien a doplnení 11. novembra 1952, New York OCLC: 7548838., Public Domain, https: // commons .wikimedia.org / w / index.php? curid = 437460

Uvedomenie si dôležitosti starostlivosti o planétu viedlo Valné zhromaždenie OSN na žiadosť Švédska k rozhodnutiu zvolať konferenciu. Zúčastnili sa ho zástupcovia 113 krajín, okrem stoviek medzivládnych organizácií.

Po 11 dňoch schôdzí konferencia schválila dokument zložený z 26 zásad, ktorý doplnil rad odporúčaní, ktoré tvorili medzinárodný akčný plán boja proti zhoršovaniu životného prostredia.

Pozadie

Koniec druhej svetovej vojny bol poznamenaný pádom amerických atómových bômb na Japonsko. Veľké sily začali čoskoro závod o primát pri využívaní jadrovej energie a spolu s tým narástli obavy zo znečistenia, ktoré s tým súvisí.

Na druhej strane od šesťdesiatych rokov 20. storočia získali rôzne ekologické organizácie. Okrem jadrového odpadu vyvolávali obavy aj ďalšie otázky, ako napríklad používanie syntetických pesticídov alebo strata biodiverzity.

Takmer prvýkrát sa hlasy, ktoré požadovali starostlivosť o ekosystém, začuli po celej planéte. Podľa ich predpokladov išlo o rešpektovanie životného prostredia, a to tak z hľadiska účinkov, aké by jeho zhoršovanie mohlo mať na kvalitu života ľudí, ako aj na prežitie samotnej planéty.

Rímsky klub

Štyri roky pred konferenciou v Štokholme založil riaditeľ spoločnosti FIAT Aurelio Peccei a škótsky vedec Alexander King Rímsky klub s cieľom študovať a hľadať riešenia environmentálnych problémov.

Prvá správa tejto organizácie bola uverejnená v roku 1972. Jej autorom bola Donella Meadows a bola nazvaná Limity rastu. Aj keď niektoré aspekty tejto práce boli značne kritizované, jej uverejnenie bolo veľkým stimulom pre svetových vodcov, aby túto záležitosť brali vážne.

Švédska iniciatíva

V tejto súvislosti sa OSN rozhodla zvolať konferenciu o životnom prostredí ľudí.

Iniciatíva prišla zo Švédska, krajiny, ktorá bola charakterizovaná svojimi verejnými politikami v oblasti znečistenia. Z týchto dôvodov bolo miestom konania schôdzky jej hlavné mesto, Štokholm.

Za generálneho tajomníka konferencie bol menovaný Maurice Strong, ropný magnát, ktorý sa však stal významnou osobnosťou medzi zástancami životného prostredia.

Zúčastnené krajiny

Konferenciu otvorili generálny tajomník OSN Kurt Waldheim a švédsky prezident Olof Palme.

V Štokholme sa počas 11 dní, počas ktorých zasadnutia trvali, hostili zástupcovia zo 113 krajín. Diskusií sa okrem toho zúčastnilo viac ako 400 medzivládnych a mimovládnych organizácií.

Krajiny chýbajú

Najvýznamnejšou absenciou bola Sovietska únia. Rovnako sa nezúčastnila ani veľká väčšina komunistických blokád.

Dohodnuté body a ciele

Konečným výsledkom konferencie v Štokholme bolo vyhlásenie pozostávajúce z 26 zásad a 109 odporúčaní na začatie konania v oblasti ochrany životného prostredia.

Druhou zásadou je dobré zhrnutie cieľov konferencie:

„Ochrana a zlepšovanie ľudského prostredia je základným problémom, ktorý ovplyvňuje blaho národov a hospodársky rozvoj celého sveta, naliehavú túžbu národov celého sveta a povinnosť všetkých vlád.“

V tomto konečnom dokumente sa objavila séria cieľov, ktoré sa museli dosiahnuť v nasledujúcich rokoch. To sa pohybovalo od vyhlásenia desaťročného moratória na lov veľrýb po potrebu študovať, ako sa využívala jadrová energia.

Aj keď v skutočnosti nejde iba o odporúčania, mnohí odborníci považujú toto vyhlásenie za prvý pokus o vytvorenie medzinárodnej environmentálnej legislatívy.

Hlavné diskutované témy

Účastníci konferencie boli rozdelení do troch rôznych výborov, z ktorých každý sa venoval štúdiu konkrétneho problému.

Prvý z týchto výborov by mal byť zodpovedný za prerokovanie ochrany životného prostredia z hľadiska každej spoločnosti a kultúry.

Na druhej strane sa druhý výbor zameral na prírodné zdroje. Nakoniec tretia strana diskutovala o tom, aké prostriedky by sa mali na medzinárodnej úrovni použiť na dosiahnutie zlepšenia ochrany životného prostredia.

Jedným z aspektov, ktorý získal najväčšiu pozornosť, bol stav morí a oceánov. Znečistenie svetových vôd bolo v tom čase znepokojujúce a ovplyvňovalo celé obyvateľstvo.

Najväčší úspech

Pre väčšinu analytikov, okrem skutočných výsledkov konferencie, bolo jej hlavným úspechom zvýšenie povedomia o dôležitosti ekológie. Jeden zo zásad dokumentu ho takto zhromaždil:

„Dosiahli sme bod v histórii, keď musíme riadiť naše kroky po celom svete a venovať väčšiu pozornosť dôsledkom, ktoré môžu mať pre životné prostredie. Neznalosťou alebo ľahostajnosťou môžeme spôsobiť obrovské a nenapraviteľné škody na pozemskom prostredí, od ktorého závisí náš život a blaho. ““

Okrem toho sa stanovilo ako základný cieľ zaručiť budúcnosť planéty, že „prírodné zdroje krajiny vrátane vzduchu, vody, pôdy, flóry a fauny a najmä reprezentatívne vzorky prírodných ekosystémov sa musia zachovať v prospech súčasných a budúcich generácií podľa potreby pomocou starostlivého plánovania alebo riadenia. “

odporúčanie

Vyhlásenie Štokholmskej konferencie obsahovalo nasledujúce odporúčania vládam planéty:

- Zriadiť génové banky, ktoré umožňujú zachovanie biodiverzity.

- Prijať opatrenia na ochranu tých živočíšnych a rastlinných druhov, ktorým hrozí, že zmiznú.

- Plánovať udržateľným spôsobom všetku výstavbu vykonávanú v mestách.

- Plánovať opatrenia na zníženie znečistenia.

- Vytvorenie nového orgánu sponzorovaného OSN na ochranu životného prostredia.

Program OSN pre životné prostredie

Posledný uvedený bod sa stal realitou koncom roku 1972. V decembri toho istého roku bol vytvorený Program OSN pre životné prostredie (UNEP).

Cieľom tohto orgánu bolo koordinovať prácu vykonávanú v OSN v oblasti ochrany životného prostredia.

svetová banka

Organizácie Spojených národov nielenže pristúpili k začleneniu odporúčaní Štokholmskej konferencie. Iné organizácie tiež prijali opatrenia na ochranu životného prostredia. Napríklad Svetová banka začala brať do úvahy vplyv na povahu svojich programov financovania rozvoja.

Európska komunita

Vtedajšie Európske hospodárske spoločenstvo, dnes Európska únia, vypracovalo v roku 1973 smernicu o ochrane životného prostredia a spotrebiteľov, ako aj akčný program v oblasti životného prostredia.

Referencie

1. Vertua, Nestor Raul. Konferencia OSN o životnom prostredí ľudí - Štokholm, 5. - 16. júna 1972. Zdroj: dipublico.org
2. Ekológia dnes. Štokholmská konferencia. Získané z lokality ecologiahoy.com
3. Escuelapedia. Štokholmská konferencia. Získané zo stránky schoolpedia.com
4. Handl, Günther. Vyhlásenie Konferencie OSN o životnom prostredí človeka. Získané zo stránky legal.un.org
5. Boudes, Philippe. Konferencia OSN o životnom prostredí ľudí. Zdroj: britannica.com
6. Čierna, Richard. Štokholm: Zrod zelenej generácie. Zdroj: bbc.com
7. Environmental Science: In Context. Konferencia OSN o životnom prostredí ľudí (1972). Zdroj: encyklopédia.com
8. Grieger, Andreas. Iba jedna Zem: Štokholm a začiatok modernej environmentálnej diplomacie. Zdroj: environmentandsociety.org