5 STRATÉGIE UDRŽATEĽNOSTI PRE EKONOMICKÝ SCENÁR - HOSPODÁRSTVO - 2025

Medzi 5 najdôležitejších stratégií trvalej udržateľnosti pre ekonomický scenár môžeme zdôrazniť kontrolu limitov vykorisťovania, rozdelenie nerovností obmedzujúcich príjmy a opakovanie opatrení, ktoré regulujú medzinárodný obchod.

Pojem trvalá udržateľnosť, tiež uvádzaný ako trvalá udržateľnosť, je vlastnosťou trvalo udržateľného rozvoja, ktorá umožňuje „uspokojovanie potrieb súčasných generácií bez toho, aby bola ohrozená schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby“.

Obrázok 1. Rozmery, ktoré tvoria udržateľnosť alebo udržateľnosť. Zdroj: Johann Dréo (Užívateľ: Nojhan) / Prekladateľ: Používateľ: HUB1, via Wikimedia Commons

Udržateľnosť sa študuje z hľadiska troch dimenzií: environmentálna (ekologická), sociálna a ekonomická. Tieto koncepcie prvýkrát uviedla v roku 1987 Svetová komisia OSN pre životné prostredie v správe Naša spoločná budúcnosť (alebo Brundtlandova správa).

Antropocentrická vízia definície trvalo udržateľného rozvoja považuje človeka za centrum všetkého a za vlastníka prírody, pričom opomína najzávažnejší problém globálnej environmentálnej krízy: že prírodné zdroje našej planéty sú obmedzené a obmedzené a nemôžu udržiavať ľudskú populáciu, ktorá rastie neobmedzene.

Prírodné zdroje sú teda limitujúcim faktorom rastu a nadmernej spotreby ľudstva. Na druhej strane Kráľovská španielska akadémia definuje ekonómiu ako „vedu, ktorá študuje najúčinnejšie metódy na uspokojenie materiálnych ľudských potrieb prostredníctvom použitia vzácneho tovaru“.

OSN uvádza, že svetové ekonomiky by mali naďalej rásť, ale v súvislosti s touto úvahou je veľa kontroverzií, keďže ekonomický model založený na modernej spotrebe neumožňuje regeneračnej schopnosti prírody udržiavať zdroje, a to ani tie, ktoré sú nevyhnutné pre ľudské prežitie.

Ľudstvo je zodpovedné za nadmerné využívanie a kontamináciu prírodných zdrojov až do vyčerpania, aj keď ohrozuje seba a zvyšok živých bytostí.

Päť vynikajúcich stratégií udržateľnosti pre ekonomický scenár

Na svetovej ekonomickej scéne sú neoklasickí ekonómovia, ktorí tvrdia, že je potrebný hospodársky rast, hoci nemôžu vyvrátiť skutočnosť, že sa globálna situácia zhoršuje.

Podobne existujú ekologickí ekonómovia, ktorí tvrdia, že súčasný rast je v krajinách s vysokou spotrebou neekonomický a že ak tento trend bude pokračovať, skončíme s prírodnými zdrojmi.

Nasledujú niektoré stratégie, ktoré môžeme navrhnúť, inšpirované ekologickými ekonómami:

1-Analyzujte alternatívy vo výške globálnej núdze: stabilná ekonomika

Herman Daly, profesor amerického ekonóma, vyzdvihuje cestu stabilnej štátnej ekonomiky ako alternatívu k súčasnému environmentálnemu debaklu vytvorenému ekonomikou orientovanou na rast (ktorá sa vyvíja už 200 rokov).

Stabilná štátna ekonomika navrhuje, aby sa hospodárska výroba kontrolovaným a pravidelným spôsobom znižovala. To by zvýhodnilo ochranu životného prostredia a poskytlo by čas na prirodzené nahradenie a mieru sanitácie na vyváženie vážnych škôd spôsobených ľudskou činnosťou.

Rovnovážny stav znamená kvalitatívny, ale nie kvantitatívny rast, pretože zvyšné prírodné zdroje nedokážu udržať nadmernú a rastúcu ekonomiku.

Kvantitatívna expanzia hospodárstva doteraz spôsobila vysoké environmentálne a sociálne náklady, ktoré vyvážia skutočný zisk z výroby.

Podľa ekologických ekonómov nemôžu byť tieto náklady externalizované. Z týchto úvah vyvstávajú otázky ako:

- Môžeme konzumovať menej?

- Môžeme teraz dobrovoľne prijať životný štýl založený na jednoduchosti?

- Budeme nevyhnutne predpokladať jednoduchosť, keď bude neskoro, pretože sme skončili s prírodnými zdrojmi nevyhnutnými pre náš život?

Dnes existujú prístupy k životným filozofiám - ako napríklad k hnutiu globálneho hnutia „nulové plytvanie“ alebo permacultúry -, ktoré dokazujú, že je možné žiť lepšie s menej. Vyžaduje si to však hlboké pochopenie globálnej environmentálnej krízy a silné morálne odhodlanie ľudstva.

Obrázok 2. Ľudská bytosť je súčasťou každej dimenzie udržateľnosti. Zdroj: https://es.m.wikipedia.org/wiki/Archivo:Desarrollo_sostenible.jpg

2-Stanovte maximálne limity pre využívanie a kontamináciu životného prostredia

obmedzenia

Na základe poznatkov o dostupných prírodných zdrojoch a ich stave (kontaminácie alebo úrovne vyčerpania) a so zreteľom na mieru prirodzenej obnovy a sanitácie by sa ich využívanie a / alebo kontaminácia mali obmedziť.

Zoznam týchto dostupných zdrojov alebo existujúceho prírodného kapitálu sa dosahuje prostredníctvom východiskových štúdií, z ktorých možno odhadnúť údaje o únosnosti životného prostredia.

technológie

Vývoj vylepšení v technológiách (okrem iného recyklácia a obnoviteľná energia) nenastal takou rýchlosťou, aká je potrebná na zastavenie zjavného súčasného procesu vyčerpania prírodných zdrojov. Ani prenos technológií z industrializovaných krajín do chudobných nebol navrhnutý v programoch OSN.

To ukazuje, že slepé spoliehanie sa na ľudský kapitál a budúci technologický rozvoj nie je opodstatnené na odôvodnenie zvýšenia ťažby a kontaminácie prírodných zdrojov. Okrem toho by sa malo vziať do úvahy, že používanie nových technológií často spôsobuje nové environmentálne problémy.

Napríklad použitie tetraetylového olova umožnilo zlepšiť piestovanie motorov, ale tiež vyvolalo disperziu vysoko toxickej znečisťujúcej látky v životnom prostredí, ako je olovo (ťažký kov).

Ďalším príkladom je použitie chlórfluórovaných uhľovodíkov, ktoré umožnilo zlepšiť chladenie a pohon aerosólových látok, ale tiež spôsobilo zničenie ozónovej vrstvy, čo viedlo k zvýšeniu ultrafialového žiarenia na celej planéte.

3-Distribuujte nerovnosť obmedzujúcu príjem

prerozdeľovanie

Pri absencii celkového hospodárskeho rastu je potrebné prerozdelenie. Podľa Dalyho „absolútna rovnosť je nespravodlivá, rovnako ako neobmedzená nerovnosť.“ Musí sa stanoviť maximálny a minimálny limit príjmu.

Rozvinuté krajiny musia spomaliť svoju úroveň výroby, a tak ponechať prírodné zdroje, aby chudobné krajiny sveta mohli dosiahnuť slušnú úroveň kvality života.

Podľa OSN žije viac ako 700 miliónov ľudí z menej ako 1,90 dolárov denne (považovaných za prah extrémnej chudoby) a miera nezamestnanosti a zraniteľnej zamestnanosti sa neustále zvyšuje.

Preto sa v rámci 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja stanovených v programe OSN do roku 2030 navrhuje odstrániť chudobu, znížiť nerovnosti a vylúčenie a zároveň pracovať na ochrane životného prostredia.

Hrubý domáci produkt

Hrubý domáci produkt (HDP) je ekonomický pojem, ktorý vyjadruje peňažnú hodnotu odvodenú zo súčtu produkcie domácich tovarov a služieb za rok.

Ekologickí ekonómovia položili otázku, či rast HDP zbohatne alebo zbohatne. Pýtajú sa, či by to malo byť aj naďalej ukazovateľom sociálnej starostlivosti.

V tejto súvislosti naznačujú, že v chudobných krajinách rast HDP zvyšuje blahobyt, ale iba v silných demokraciách, ktoré ho primerane rozdeľujú.

4. Obnoviť regulačné opatrenia medzinárodného obchodu

Podľa Dalyho musí byť miestna a národná produkcia chránená pred zavádzaním zahraničných výrobkov, ktoré konkurujú veľmi nízkym cenám vďaka dotáciám v krajinách ich pôvodu alebo kvôli pochybnej kvalite.

Z tohto hľadiska je potrebné prehodnotiť voľný obchod, globalizáciu a nekontrolovaný pohyb kapitálu.

Obrázok 3. Urbanizmus a udržateľnosť. Zdroj: Pixabay.com

5-stop rast populácie

Počet obyvateľov by sa mohol stabilizovať, ak by počet prisťahovalcov a narodených zostal rovnaký ako počet prisťahovalcov a úmrtí. Iba tak sa zastaví rast populácie.

V 18. storočí britský ekonóm Kráľovskej spoločnosti Thomas Malthus navrhol teóriu, že exponenciálny populačný rast by narazil na obmedzenie prírodných zdrojov.

Sociálno-ekonomický ani populačný systém nedokáže udržať trvalý rast. Na základe ekologického princípu musia existovať obmedzenia, ktoré v prírode nič nerastú donekonečna, pretože pri dosiahnutí maximálnych prahov spôsobujú zrútenie systému a ďalšie zhoršenie.

Koniec cyklu je začiatkom nového cyklu. Ľudstvo sa musí pripraviť na budúce výzvy a zjednotiť sa prostredníctvom svojich vlád, súkromných subjektov a občianskej spoločnosti s cieľom chrániť svoj najväčší spoločný záujem: vlastné prežitie na zdravej planéte.

Referencie

1. Costanza, R., Cumberland, J. H., Dalí, H., Goodland, R., Norgaard, RB, Kubiszewski, I. a Franco, C. (2014). Úvod do ekologickej ekonómie, druhé vydanie. CRC Stlačte. str. 356.
2. Daly, HE (2008). Ekologická ekonomika a trvalo udržateľný rozvoj. Vybrané eseje Herman Daly. Edward Elgar Publishing. 280 pp.
3. Daly, H. (1995). Ekonómia, ekológia a etika: eseje smerujúce k stabilnej štátnej ekonomike. Fond hospodárskej kultúry (SvF). str. 388.
4. Daly, HE a Cobb, JB (1993). Pre spoločné dobro: presmerovanie ekonomiky na spoločenstvo, životné prostredie a udržateľnú budúcnosť. Fondo de Cultura Económica, DF. 466.
5. Daly, HE a Farey, J. (2010). Ekologická ekonomika, 2. vydanie: Princípy a aplikácie. Island Press. str. 541.
6. Finkbeiner, M., Schau, EM, Lehmann, A., & Traverso, M. (2010). K hodnoteniu udržateľnosti životného cyklu. Udržateľnosť, 2 (10), 3309–3322. doi: 10,3390 / su2103309
7. Kuhlman, T., & Farrington, J. (2010). Čo je udržateľnosť? Udržateľnosť, 2 (11), 3436 - 3448. doi: 10,3390