35 HÁDANIEK V NAHUATL PRELOŽENÉ DO ŠPANIELČINY - DUDAS

Prinášam vám zoznam hádaniek v Nahuatle , pôvodnom jazyku s tisíckami rokov, ktorý sa stále hovorí a študuje na školách v Latinskej Amerike. V súčasnosti to v Mexiku hovorí viac ako milión a pol ľudí.

Nahuatl je rodný jazyk, ktorý existoval v Amerike pred kolonizáciou Španielska. Po rozšírení kolonizácie sa tento jazyk stratil a nahradil ho španielčina.

Napriek tomu je to jeden z najrozšírenejších rodných jazykov v Mexiku s viac ako jedným a pol miliónom rečníkov. Predpokladá sa, že vo svete hovorí tento predkolumbovský jazyk asi 7 miliónov ľudí.

Hádanky v domorodom jazyku Nahuatl

Mo apachtsontsajka mitskixtiliya uan axke tikita?

Preklad: čo to je, čo to je? Zloží ti klobúk a nevidíš ho.
Odpoveď: vzduch.

Tlake, tlake, tsikuini uan tsikuini Stále milujem tikajasi

Preklad: čo to je, čo to je, že skáče a nedosahujete to?
Odpoveď: králik.

Nochita kwak kiawi Notlakeenpatla

Preklad: Veľmi živý starý muž, vždy, keď prší, mení šaty.
Odpoveď: kopec.

Maaske mas titlaakatl áno, ale mitschooktis

Preklad: Bez ohľadu na to, aký mužný si, budeš plakať.
Odpoveď: cibuľa.

Wi'ij tu jalk'esa'al, na'aj tu jáala'al

Preklad: hladný, že ju berú. Plné prinášajú načítanie.
Odpoveď: vedro.

Chak u paach, sak u ts'u '.

Preklad: červená koža. Vnútri bielené.
Odpoveď: reďkovky.

Zazan tleino, matlactin tepatlactli quimamamatimani. Aca quittaz tozazaniltzin, tla ca nenca tozti

Preklad: Aký je desať kameňov, ktoré človek vždy nosí?
Odpoveď: nechty.

Pozri tosaasaanil, pozri tosaasaanil, pozri iixtetetsitsinte

Preklad: hádaj, hádaj, je to jednooký.
Odpoveď: ihla.

Za zan tleino Tepetozcatl quitoca momamatlaxcalotiuh Papalotl

Preklad: cez farebné údolie mávol, tlieskal rukami ako niekto, kto hádže tortilly.
Odpoveď: motýľ.

Lipan se tlakomoli, westok waan nokweptok, pre oksee

Preklad: do pozvaného jedla, aj keď ide o tanier a lyžicu.
Odpoveď: omeleta.

Zazan tleino, xoxouhqui xicaltzintli, momochitl ontemi. Aca qittaz tozazaniltzin, tla ca nenca ilhuicatl

Preklad: Čo je to modrý tykev vysadený pečenou kukuricou, ktorý sa nazýva momochtli?
Odpoveď: Hviezdna obloha

Ridxabe huaxhinni rixána be siado ´

Preklad: dáma, ktorá z toho každý deň plytvá. Ráno sa zastaví a v noci otehotnie.
Odpoveď: dom.

Zazan tleino, icuitlaxcol quihuilana, tepetozcatl quitoca. Aca quittaz tozazaniltzin, tla ca nenca huitzmalot

Preklad: Čo to prechádza údolím a jeho črevá sa ťahajú?
Odpoveď: šitie ihly.

Pozri tosaasanil, pozri tosaasaanil Pozri ichpokatsin iitlakeen melaak pistik tomatl

Preklad: Nehádali ste, kto je to dievča, s huipilom tak pevným?
Odpoveď: paradajka.

Uñijximeajts ajtsaj ximbas salñuwindxey makiejp op saltankan makiejp ñity.

Preklad: list zabalený a zviazaný dlaňou je moje prestrojenie. V mojom tele hmoty nájdete moje telo mäsa.
Odpoveď: tamale.

Zazan tleino, cuatzocoltzin mictlan ommati. Aca quittaz tozazaniltzin, tla ca nenca apilolli, ic atlacuihua

Preklad: cantarillo de palo, ktorý pozná oblasť mŕtvych.
Odpoveď: džbán vody.

Ani cayúnini ma´cutiip i ani cazi´ni ma´ cayuuna ´ ani guiqu iiñenila ma´qué zuuyani

Preklad: hádajte, hádajte. Kto to robí, spieva. Ktokoľvek si ju kúpi, kúpi to plač. Ten, kto ho používa, ho už neuvidí.
Odpoveď: rakva.

Zan zan tleine cimalli itic tentica

Preklad: malý, ale špicatý, plný štítov.
Odpoveď: chili.

Za zan tleino Iztactetzintli quetzalli conmantica

Preklad: Hádaj, hádajte Čo je ako biely kameň, z ktorého vyrastie quetzálne perie?
Odpoveď: cibuľa

Amatérske xik munxuey xik samálne drobné akiejp ako najchow ximbas wüx satie amb xa onds

Preklad: hádajte čo! Moje telo je vyrobené z trstiny a na bruchu nosím mecapala. S tamémami prichádzam a odchádzam z mora. Naložené rybami a kukuricou na raňajky, obedy a večere.
Odpoveď: gaštan.

Ñity ayaküw ximal xiel ayaküw xi lyej sanguoch atyily tyety nüty tyiel ximeajts axojtüw ñipilan

Preklad: Moja myseľ je pokrytá dlaňou. Moje drevené nohy sú. Ľudia na mňa spočívajú, pretože zastavujem slnečné lúče.
Odpoveď: bower.

Tu laame, tu laame dé chemen á pa me dooxqui'me

Preklad: hádajte znova! Kto na chrbte nosí odvahu, aby ste ich dokonca videli?
Odpoveď: krevety.

Zazan tleino quetzalcomoctzin quetzalli conmantica

Preklad: hádajte, či je to možné: sivé vlasy majú až po špičku a nejaké zelené perie.
Odpoveď: cibuľa.

Awijchiw xik tyiel ndyuk sajrrok tyiel yow atikt xik tyiel ndxup sawüñ ütyiw ñipilan

Preklad: aby ľudia mohli dať jedlo. V chiquihuite musím tancovať, keď som sa hádzal a potápal sa do mora.
Odpoveď: obsadenie siete.

Tu laabe, tulaabe, rayan nibe nápabe dxitá xquibe

Preklad: Kto je kto a kto nesie vajíčka na krku dozadu a dopredu?
Odpoveď: palma.

Zazan tleino aco cuitlaiaoalli mouiuixoa

Preklad: ako to vidíš? Dole kopcom. A mám tri stopy. A syn, ktorý sa drví Ako nevidíte!
Odpoveď: malta.

Počkajte, kým sa nedostane na cestu: Skok do školy v žolíku

Preklad. hádajte, hádanka: sedem otvorov, jedna tekvica.
Odpoveď: hlava.

Niekoľko minút chôdze: Áno, ale aj jun tul joy kep K'eenken tu beelili

Preklad: Nemyslíte si, dieťa: Ak sa chystáte štiepať palivové drevo, na ceste vás bude hľadať veľmi lenivé prasa.
Odpoveď: plást.

Lo: mah my: yak, ika ontlami ompakah alebo: me yeyekako: ntli

Preklad: Na dlhom kopci, kde to končí, sú dve jaskyne, z ktorých vychádza vzduch.
Odpoveď: nos.

To: tosa: sa: ne: l, se: tosa: sa: ne: l ma: s san ka: non niwa: le: wa, wan xpapalo tli: n níkpia

Preklad: Za kamenným plotom tancuje chlapec.
Odpoveď: jazyk.

Sa: sa: ni: l! -te: ntetl! Ipan se: tlakomohle miakeh michpe: petla: meh

Preklad: -Bocón! V rovine Existuje veľa šablón.
Odpoveď: tekvicové semeno

kuhtli, tlekowa se: total: tla: katsi: n ika itambori: tah

Preklad: Malý muž lezie na stromčekom so svojím malým bubnom.
Odpoveď: slimák.

Referencie

AMITH, Jonathan D. »Tak široký ako vaša babička»: Hádanky z Nahuatlu od centrálneho bojovníka. Tlalocan, 2013, zv. 12.
RAMÍREZ, Elisa. Domorodé hádanky. Lectorum Publications, 1984.
FARFÁN, José Antonio Flores. Nahua hádanky dnes a vždy: pozri tosaasaanil, pozri tosaasaanil. Ciesas, 1995.
FARFÁN, José Antonio Flores. Tsintsiinkiriantsintsoonkwaakwa, Nahuas Tongue Twisters / Tsintsiinkiriantsintsoonkwaakwa, Nahuas Tongue Twisters. Vydanie Era, 2007.
DE LA PEÑA, María Teresa Miaja. Od »divinare» po »mirabillia»: hádanka v mexickej ľudovej tradícii. V zborníku Kongresu XIV Medzinárodnej asociácie hispáncov: New York, 16. - 21. júla 2001. Juan de la Cuesta, 2004. s. 381-388.
FARFÁN, José Antonio Flores. ÚČINKY NÁHUATL - ŠPANIELSKEJ KONTAKTY V REGIÓNE BALSAS, GUERRERO. VYPLNENIE, ÚDRŽBA A LINGUISTICKÁ ODOLNOSŤ. Nahuatl Culture Studies, 2003, s. 331.
DAKIN, Karen. Štúdie o Nahuatl. Pokroky a zostatky jazykov Yutoaztecas, INAH, México, DF, 2001.

35 HÁDANIEK V NAHUATL PRELOŽENÉ DO ŠPANIELČINY - DUDAS - 2024