JORGE GUILLÉN: BIOGRAFIA, ŠTÝL A DIELA - LITERATÚRA - 2025

Jorge Guillén Álvarez (1893-1984) bol básnik a literárny kritik španielskeho pôvodu. Bol, rovnako ako mnohí intelektuáli svojej doby, generácie 27 rokov. Jeho literárne dielo sa však rozvíjalo neskoro a bolo výrazne ovplyvnené spisovateľom Juanom Ramónom Jiménezom.

Guillénove dielo bolo vo svojich začiatkoch charakterizované optimistickou víziou a stálou oslavou života. Jeho poézia nemala dekorácie ani literárne prostriedky. Spisovateľ sa sústredil na vývoj presných slov zo svojej vášne pre existenciu.

Jorge Guillén a detstvo. Zdroj: oSiRis Naref z Valladolidu v Španielsku prostredníctvom Wikimedia Commons

Po čase sa básnické dielo spisovateľa zmenilo a stalo sa viac reflexným a melancholickým. Je dôležité si uvedomiť, že napriek tomu, že bol neskorým básnikom, uznanie prišlo skoro, pretože si zaslúžil niekoľko ocenení a ocenenie svojich kolegov.

životopis

Narodenie a rodina

Jorge Guillén sa narodil vo Valladolide 18. januára 1893, v jadre bohatej rodiny. Jeho rodičmi boli Julio Guillén a Esperanza Álvarez. Básnik prežil celé svoje detstvo a mladosť vo svojom rodnom meste a získal dôkladné vzdelanie.

Guillén Studies

Prvé roky štúdia básnika, základnej aj strednej školy, navštevovali prestížne školy vo Valladolide. Po ukončení strednej školy sa presťahoval do Madridu, kde študoval filozofiu a listy na Ústrednej univerzite v Študentskej rezidencii.

V rokoch 1909 až 1911 urobil prestávku a odišiel žiť do Švajčiarska, kde sa učil po francúzsky. Neskôr pokračoval v štúdiu na vysokej škole av roku 1913 získal titul na University of Granada. O štyri roky neskôr pôsobil ako španielsky čitateľ v La Sorbonne, až do roku 1923.

Po období v niekoľkých európskych mestách sa vrátil do Madridu, kde študoval na doktorát. V roku 1924 získal titul s tézou o myšlienke španielskeho dramatika Luísa de Góngoru. Guillén v tom čase vystavoval vynikajúcu prácu Góngory El Polifemo.

Veľká láska básnika

V roku 1919 sa počas univerzitných ciest do Francúzska stretol so svojou prvou manželkou Germaine Cahen. Mladá žena ho uchvátila a dlhú dobu udržiavali svoj vzťah s listami, okolo 793. Viac ako sto bolo napísaných vo francúzštine, kým sa nevesta neučila španielsky.

Láska bola silnejšia ako vzdialenosť av roku 1921, keď mal básnik osemnásť rokov, boli manželia. V dôsledku lásky a vášne sa narodili dve deti: Claudio a Teresa. Každá z nich bola veľkou láskou k ich životom, mali harmonické manželstvo.

Akademický život

Po získaní doktorátu Jorge Guillén pracoval štyri roky od roku 1925 do roku 1929 ako profesor na katedre literatúry na univerzite v Murcii. V tomto období založil časopis Verso y Prosa v spolupráci dvoch priateľov a kolegov.

Po vyučovaní kurzov v Murcii robil to isté na univerzite v Seville až do vyvrcholenia španielskej občianskej vojny. Často cestoval do Madridu, aby sa stretol s novými členmi Residencia de Estudiantes, ako je napríklad slávny básnik Federico García Lorca.

Literárna cesta

Báseň od Jorge Guillén na hrade Montealegre. Zdroj: Nicolás Pérez z Wikimedia Commons

V rokoch 1919 až 1928 publikoval Guillén niekoľko svojich diel v Revista de Occidente. Na konci dvadsiatych rokov začal písať Cántico, dielo, ktoré malo spočiatku sedemdesiatpäť básní a ktoré počas svojej kariéry rozširoval.

Súčasne sa básnik dostal do sveta literatúry ako prispievateľ do intelektuálnych časopisov ako España, Index a La Pluma. Začal tiež prekladateľskú prácu, napríklad diela francúzskych spisovateľov Julesa superviella a Paula Valéryho.

V nasledujúcich rokoch pokračoval vo svojej činnosti spisovateľa a profesora. Veľa jeho práce však vzniklo počas exilu. Vystúpili diela ako Miesto Lazara, podľa hodín, Na okraji, Finále a niekoľko rozšírených vydaní jeho slávnej Kantiky.

Básnik v exile

V čase začiatku občianskej vojny v roku 1936 bol básnik vo svojej vlasti Valladolid. Rovnako ako mnoho intelektuálov bol považovaný za politickú hrozbu, a preto ho v Pamplone krátko uväznili. Neskôr sa vrátil do svojho učiteľského zamestnania, ale v roku 1938 sa rozhodol opustiť krajinu.

Žil so svojou manželkou a deťmi v Spojených štátoch. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1947, zomrela jeho manželka, čo pre neho bolo ťažké. Spisovateľ sa však mohol zotaviť. O dva roky neskôr sa napriek svojmu vyhnanstvu mohol na krátky čas vrátiť do Španielska, aby navštívil svojho chorého otca.

Pokračoval vo svojom živote v Severnej Amerike, kde pôsobil ako profesor na univerzitách v Middlebury, Wellesley a McGill, ktoré sa nachádzajú v kanadskom Montreale. V tom čase bolo normálne vidieť, ako sa zúčastnil viacerých podujatí. V roku 1957 sa rozhodol ukončiť výučbu na Wellesley University.

Druhé klepanie lásky na básnikove dvere

V tom čase sa vrátil do Európy, na krátku zastávku v Malage a tiež trávil čas v Taliansku. V roku 1958, keď bol vo Florencii, sa stretol s Irene Mochi-Sismondi, s ktorou sa o tri roky neskôr oženil v Bogote v Kolumbii, čím sa stala druhou manželkou.

Kontinuita jeho učiteľskej práce a smrť

Neskôr pokračoval vo svojej činnosti učiteľa. Bol profesorom na Univerzite v Portoriku a Harvarde. Roky zmierňovali jeho zdravie a v roku 1970 padol a zranil mu bok, za čo musel prestať učiť.

Jeho kariéra básnika ho urobila hodným Cervantesovej ceny v roku 1976 ao rok neskôr mu bolo udelené medzinárodné ocenenie Alfonso Reyes, mexická cena. Andalúzia ho označila za obľúbeného syna. Básnik zomrel o rok neskôr, vo februári 1984, v Malage.

Štýl

Literárny štýl Jorge Guillén bol charakterizovaný použitím pomerne prepracovaného jazyka, ktorý môže byť pre čitateľa ťažko pochopiteľný. Básnik nepoužíval harmonické ani mierne hudobné slová; naopak, zbavil sa lichocenia a použitia rétorických ozdôb alebo ozdôb.

Guillén bol básnik s hustými a zložitými slovami, naklonený k čistej poézii, ktorá bola proti základnému a základnému. Vo svojich veršoch je stále známe použitie podstatných mien najčastejšie bez článkov alebo slovies; uprednostňoval používanie mien, aby dával podstatu okolnostiam a veciam.

V autorovej poézii sa zdôraznilo aj použitie krátkych veršov, drobných umení a vystavenie výkričníkov. Veľká časť poetickej práce spisovateľa bola voči životu pozitívna a nadšená, neskôr sa obrátila k bolesti, nostalgii a strate.

hry

Guillénove najdôležitejšie diela sú uvedené nižšie:

poézie

- Cántico (1928, v prvom vydaní mala sedemdesiatpäť básní).

- Druhá splátka Cántica (1936, práca bola rozšírená na sto dvadsaťpäť básní).

- Tretia prezentácia Canticle (1945, publikácia mala celkom dvesto sedemdesiat spisov).

- Štvrtá a posledná prezentácia Cántica (1950, tridsaťštyri básní).

- Huerto de Melibea (1954).

- O úsvite a prebudení (1956).

- Clamor. Maremagnum (1957).

- Miesto Lázaro (1957).

- Clamor … že sa chystajú dať do mora (1960).

- Prírodná história (1960).

- Pokušenie Antonia (1962).

- Podľa hodín (1962).

- Clamor. Na vrchole okolností (1963).

- Pocta. Stretnutie životov (1967).

- Náš vzduch: pieseň, kňučanie, pocta (1968).

- Civilný veniec (1970).

- Na vedľajšej koľaji (1972).

- A ďalšie básne (1973).

- Koexistencia (1975).

- Final (1981).

- Výraz (1981).

- Nebeská mechanika (2001).

próza

V próze vynikali tieto kritiky:

- Jazyk a poézia (1962).

- sprisahanie diela (1969).

Ulica Jorge Guillén, v Malage. Zdroj: Tyk, z Wikimedia Commons

- O Gabriel Miró, krátkej epistolárii (1973).

Okrem týchto rukopisov vynikali aj prológy niektorých diel španielskeho spisovateľa Federica Garcíu Lorcu (1898 - 1936).

Stručný opis najreprezentatívnejších diel Guillénovej

chorál

Bolo to jedno z najdôležitejších diel Jorge Guillén a tiež španielskej literatúry 20. storočia. Zbierka básní prešla štyrmi vydaniami, v ktorých básnik v každom z nich vylepšoval a rozširoval počet básní, ktoré dosiahol, až dosiahol 334.

Zbierka básní ukázala autorove myslenie, jeho pozíciu viery a nádeje v živote. Postupom času sa témy menili. Guillén vyzdvihol okrem iných hlbokých tém existenciu človeka, jeho vzťah k veciam, lásku, bolesť, melanchóliu.

V štyroch vydaniach boli láska a realita konzistentné, videné z integrity a dokonalosti spisovateľa. Okrem toho v tejto práci Guillén skúmal spôsoby, ako nájsť príjemné hodnoty pre rozvoj človeka vo svete, ktorý je neustále nepriateľský.

Fragment z "dokonalosti"

„Nebeská klenba je zakrivená,

kompaktná modrá, asi deň.

Zaokrúhľuje sa

nádhery: poludnie.

Všetko je kupola. rest,

neúmyselne stredná, ruža,

slnku v zenitovom predmete.

A toľko je dnes

že chodiaca noha sa cíti

integrita planéty “.

Hluk. Prílivová vlna

Škola Jorge Guillén de Campaspero. Zdroj: Rastrojo (D • ES), z Wikimedia Commons

Clamour bolo vydanie, ktoré obsahovalo tri knihy, pričom Maremágnum bola prvá. Témy, ktorým sa Guillén venoval v tejto práci, boli ďaleko od jeho pozitívnej vízie sveta a sústredil sa na rovnováhu reality a logickejší a metodickejší vývoj života.

Fragment "Los unequilos"

„Sme nepokojní muži

v spoločnosti.

Vyhrali sme, sme radi, letíme.

Aké nepohodlie!

Zajtra sa objaví medzi mrakmi

zamračenej oblohy

s krídlami atómov archangelu

ako reklama …

Žijeme bez toho, aby sme to vedeli

ak je náš vzduch.

Možno zomrieme na ulici

možno v posteli … “.

Vo výške okolností

Je to tretia kniha zo série Clamour. V tejto práci autor reflektoval svoju kritiku voči svetu a protestoval proti nepriateľom súčasného života. Bol to výraz muža, ktorý sa cíti ohromený zmätenosťou miesta, kde býva, hlavným aktérom príbehu.

Písanie bolo tiež bojom medzi pozitívom a negatívom, kde sa treba pri tejto príležitosti postaviť, je trvať na tom, aby nedošlo k jej zničeniu, a predovšetkým k udržaniu nádeje a učeniu sa zo všetkých skúseností, ktoré predpokladá vesmír v chaose.

Fragment "Blood to the river"

„Krv sa dostala k rieke.

Všetky rieky boli jedna krv,

a na cestách

slnečného prachu

alebo olivový mesiac

krv tiekla v rieke už zablatenej

a v neviditeľných kanáloch

krvavý prúd bol ponížený

pre výkaly každého …

Kríza kričí svoje slovo

klamstvo alebo pravda,

a jeho cesta otvára históriu,

tam smerom k neznámej budúcnosti,

ktoré čakajú na nádej, svedomie

toľkých, toľkých životov. “

hold

Toto dielo Guillén bolo výslovnou literárnou reflexiou, ako aj kultúrnou, s osobitnou víziou samotného autora. V knihe je vyjadrený výraz lásky a intímnych aj zmŕtvychvstanie. Bola to pocta klasickej literatúre.

Fragment "Candelabra"

„Stúpa a stojí iba,

bez prerušenia ticha temnoty,

zvuk s tvarom: luster.

Sotva ma osvetľuje nejasné striebro

ako hmlovina v noci

nesmierna a viditeľná.

Vyslovujem: svietnik,

a načrtáva sa, potvrdzuje svoju stabilitu

smútok. Columbro: luster …

Slovo a jeho most

Skutočne ma zavedú na druhý breh … “.

Konečný

Bola to reflexná práca v posledných rokoch života básnika, kde sa jeho vnímanie ľudstva oveľa viac zdôrazňovalo. Bol to tiež záver jeho poézie, potvrdený prostredníctvom jeho prianí o svete. Témy záujmu sú koexistencia, vzťah medzi človekom a prírodou.

Zbierka básní bola tiež skúmaním situácie samotného autora v historickej sfére, v prírode, morálnej a politickej. Obsah mal etickú povahu a hĺbkovú analýzu spôsobu, akým ľudia konajú.

Fragment "K cieľu"

„Dosiahli sme koniec,

do konečnej fázy existencie.

Skončí sa moja láska, moje city?

Budú to len uzatvárať

pod ostrou ranou.

Bude koniec vedieť?

Nikdy nikdy. Ste vždy na začiatku

nevysloviteľnej zvedavosti

pred nekonečným životom.

Bude práca ukončená?

Samozrejme.

A ak sa usilujete o jednotu,

samotnou požiadavkou celku.

Destinácia?

Nie, lepšie: povolanie

viac intímne “.

Referencie

1. Jorge Guillén. Životopis. (1991-2019). Španielsko: Instituto Cervantes. Obnovené z: cervantes.es.
2. Jorge Guillén. (2019). Španielsko: Wikipedia. Obnovené z: wikipedia.org.
3. Tamaro, E. (2004 - 2019). Jorge Guillén. (Neuvádza sa): Životopisy a životy. Získané z: biografiasyvidas.com.
4. Diez, F. (2008). Jorge Guillén, básnik a profesor na univerzite v Murcii. Španielsko: elektronický denník filologických štúdií. Získané z: um.es.
5. Jorge Guillén. (S.f.). Španielsko: Španielsko je kultúra. Získané z: españaescultura.es.